Diabetes pod lupou: Kedy hrozí najväčšie riziko a prečo sladkosti „dia" nie sú riešenie?
V relácii Zdravie na TA3 sme sa tentokrát zamerali na jedno z najrozšírenejších metabolických ochorení – diabetes mellitus. O tejto diagnóze, ktorá zasahuje celý organizmus, sme sa rozprávali s diabetologičkou, doktorkou Adrianou Ilavskou.
„Diabetes mellitus je metabolické ochorenie, čiže vplýva na tú našu továreň človeka. Vplýva na to, ako sa jednotlivé látky navzájom vymieňajú, využívajú a je to porucha metabolizmu cukru, aj metabolizmu tukov a bielkovín a veľmi často ide ruka v ruke aj s metabolizmom minerálov a vitamínov,“ vysvetľuje doktorka Ilavská.
Dva typy cukrovky: rozdielne príčiny
Pri diabete rozlišujeme dva hlavné typy.
Diabetes 1. typu
- je to autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém ničí bunky pankreasu (konkrétne B bunky) produkujúce inzulín,
- vzniká náhle a človek zaň zväčša nemôže,
- mechanizmus vzniku nie je úplne známy, existuje mnoho faktorov, ktoré ho môžu spustiť,
- často sa vyskytuje aj s inými autoimunitnými ochoreniami,
- postihuje predovšetkým deti a mladistvých, preto sa kedysi nazýval juvenilný typ cukrovky.
Diabetes 2. typu
- vznik má silnú súvislosť s civilizačnými faktormi, ako je nedostatok pohybu, nezdravá strava, nadváha a obezita,
- významnú úlohu zohráva aj genetika (riziko 40-60% pri výskyte u rodičov),
- kedysi sa nazýval starecký typ, ale v súčasnosti postihuje čoraz mladšie vekové kategórie, dokonca aj deti (10-15 ročné),
Cukrovka už aj u detí
Znepokojivé je, že druhý typ cukrovky sa čoraz častejšie vyskytuje aj u detí. „Na Slovensku sa už vyskytujú diabetici druhého typu vo veku desať, osem rokov. Samozrejme, nie je to časté, ale počet narastá,“ varuje lekárka.
Dodala, že významný vplyv má čas strávený pred obrazovkami. „Keď dieťa strávi pred obrazovkou päť a viac hodín denne, riziko je päťnásobné,“ upozorňuje.
Príznaky, ktoré si nemusíme všimnúť
V počiatočných štádiách často nemá špecifické príznaky. Klasické príznaky, ako zvýšený smäd, časté močenie a chudnutie sa, podľa lekárky, objavujú až v plne rozvinutom štádiu. Ľudia si často spájajú smäd s následným pitím a zvýšeným močením, čím môžu prehliadnuť varovné signály. Ďalším príznakom je neúmyselné chudnutie u ľudí s nadváhou.
„Treba chodiť pravidelne na prehliadky každé dva roky ku všeobecným lekárom, pretože vyššia hladina krvného cukru sa zachytí. To patrí k základnému vyšetreniu. Akonáhle je hladina vyššia, ako je 5,6, tak treba ísť na ďalšie dovyšetrovanie. Hovoríme o hyperglykémii, ale ešte stále to nemusí byť cukrovka. Treba ale vyšetriť toho pacienta, aby vedel, čo ho čaká,“ uviedla.
Komplikácie, ktoré skracujú život
Dlhodobo neliečený alebo nedostatočne kompenzovaný diabetes vedie k poškodeniu rôznych orgánov.
„Diabetici majú kratšiu prognózu života, ak nie sú dobre kompenzovaní. Môže to byť až o 10 rokov,“ upozorňuje lekárka.
Komplikácie sa delia na makrovaskulárne (postihujúce veľké cievy) a mikrovaskulárne (postihujúce malé cievy a nervy).
Makrovaskulárne komplikácie môžu postihnúť:
- Mozog: zvýšené riziko mozgovej cievnej príhody.
- Srdce: Dvoj až štvornásobne vyššie riziko srdcovocievnych ochorení.
- Cievy: Ateroskleróza (kornatenie a upchávanie ciev) v dôsledku zmien v metabolizme cholesterolu a vápnika.
- Diabetická noha: Dôsledok postihnutia veľkých a malých ciev, ako aj nervov.
Mikrovaskulárne komplikácie:
- Obličky (Nefropatia): Poškodenie obličiek.
- Oči (Retinopatia): Postihnutie sietnice, môže viesť k slepote. Až tretina pacientov má diabetickú retinopatiu alebo nefropatiu.
- Nervy (Neuropatia): Poškodenie nervových vláken.
Moderná liečba šitá na mieru
Súčasná filozofia liečby sa nezameriava len na dosiahnutie určitej hladiny krvného cukru (glykémie), ale aj na celkové kardiovaskulárne a renálne riziko pacienta. Pacienti využívajú selfmonitoring glykémie pomocou glukomerov. Dôležité je merať si hladinu cukru a reagovať na ňu napr. pohybom, nie len sa obávať výsledkov.
Farmakologická liečba sa výrazne rozšírila. Okrem inzulínu existujú nové skupiny liekov podávaných injekčne - GLP1 receptorové analógy. Diabetológia dnes disponuje pestrou paletou liekov s rôznymi mechanizmami účinku, čo umožňuje individualizovanú liečbu zohľadňujúcu pridružené ochorenia. „My vieme napríklad, že hrozí ochorenie obličiek, tak pacientovi dávame liek, ktorý znižuje hladinu krvného cukru, ale súčasne aj má ochranný vplyv na obličky alebo má ochranný vplyv na kardiovaskulárny systém. Vždy niečo dominuje, ale nad týmto všetkým je docielenie optimálnej glykémie,“ povedala.
Režimové opatrenia
Kľúčová je pravidelná chôdza. Aj pri veku 65-70 rokov sa odporúča aspoň 6000 krokov denne. Využívanie smart hodiniek alebo krokomerov môže, podľa lekárky, pomôcť pri sledovaní aktivity.
Odporúča podľa zdravotného stavu akékoľvek športové aktivity, napr. bicyklovanie, plávanie, beh, lyžovanie a golf.
Druhým dôležitým faktorom je strava. Diéta pri diabete neznamená len reštrikciu, ale spôsob stravovania.
„Sladkosti nepatria každý deň do nášho jedálnička, ani keď sú označené dia. Tie dia výrobky majú vysoký obsah cukru, ale je o niečo znížený oproti nediabetickým. Ani človek, ktorý nemá diabetes, si nemôže každý deň dať normálnu napolitánku, lebo vie, že z toho bude priberať, vystúpi mu hladina cukru, hladina tukov, cholesterolu a následne vzniká obezita,“ varuje.
Diabetik by mal poznať sacharidové jednotky v potravinách a mať pod kontrolou príjem chlebovín a príloh, ako sú cestoviny, knedle, ryža a zemiaky.
„Na výsledkoch našich diabetikov sa do 80 % podieľajú oni samotní tým, čo robia. 10 % je genetika, 10 % sú lieky a zvyšok je spôsob života,“ uzatvára doktorka Ilavská.
Viac zaujímavostí si pozrite vo VIDEU.
