Putin: Kroky Západu môžu viesť k zničeniu civilizácie. V prejave o stave krajiny určil smer zahraničnej politiky
Ruský prezident Vladimir Putin v posledný februárový deň predstúpil pred poslancov Federálneho zhromaždenia s prejavom o stave krajiny. Podľa viacerých analytikov bol štvrtkový prejav dôvodom, prečo sa pohreb Alexeja navaľného presunul až na piatok.
Rusko posilní vojakov na hraniciach
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok uviedol, že ak krajiny Severoatlantickej aliancie vyšlú svojich vojakov na Ukrajinu, budú riskovať jadrový konflikt.
Ukrajina sa už viac ako dva roky bráni agresii Moskvy. Šéf Kremľa v prejave o stave krajiny pred oboma komorami parlamentu a ďalšími predstaviteľmi vládnucej elity vyhlásil, že Rusko po prijatí Fínska a Švédska do NATO bude musieť posilniť svoje vojsko na západnej hranici. Helsinki a Štokholm podali prihlášku do NATO po tom, ako Rusko zaútočilo na Ukrajinu.
Šéf Kremľa dnes podľa listu Kommersant odmietol, že by Rusko plánovalo útok na Európu. Označil to za nezmysel. Naopak, obvinil krajiny NATO, že začali hovoriť o možnosti vyslania svojich vojsk na Ukrajinu. "Tiež máme zbrane, ktoré môžu zasiahnuť ciele na ich území," vyhlásil ruský prezident. "Všetko, čo vymýšľa Západ, reálne hrozí konfliktom s použitím jadrových zbraní, a teda zničením civilizácie," tvrdil ďalej šéf Kremľa.
Pozrite si reportáž o Putinovom prejave.
Ostrá kritika Západu
Spojené štáty aj ich európski spojenci vrátane Česka tento týždeň uviedli, že nemajú v pláne vyslať pozemné jednotky na Ukrajinu, keď reagovali na vyjadrenia slovenského premiéra Roberta Fica, že niekoľko členských krajín NATO a Európskej únie o tom uvažuje. Francúzsky prezident Emmanuel Macron však uviedol, že nič nemožno vylúčiť. Francúzsky minister zahraničia Stéphan Séjourné vzápätí povedal, že Paríž by svojich vojakov na Ukrajinu neposlal bojovať, v prípade vyslania by plnili špecifické úlohy ako odmínovanie.
Putin dnes znovu vinil Západ okrem iného zo snáh oslabiť Rusko alebo z rozpútania konfliktu na Ukrajine. Rusko začalo inváziu do tejto krajiny 24. februára 2022 a Moskva ako svoje ciele deklarovala "demilitarizáciu" a "denacifikáciu" krajiny, hoci krajná pravica podľa volebných výsledkov zohrala na politickej scéne okrajovú úlohu. Podľa Kyjeva a jeho spojencov Rusko vedie proti Ukrajine nevyprovokovanú vojnu a západné krajiny podporujú Kyjev okrem iného dodávkami zbraní. Ďalším dôsledkom ruskej agresie je vlaňajší vstup Fínska do NATO, pričom švédsky vstup do aliancie tento týždeň schválilo ako posledná členská krajina Maďarsko.
Jadrový arzenál a silná armáda
Putin dnes okrem iného chválil to, čo nazval ruským modernizovaným jadrovým arzenálom a podľa štátnej agentúry TASS vyhlásil, že ruské strategické jadrové sily krajiny sú v stave plnej pripravenosti. Hypersonické jadrové zbrane novej generácie, o ktorých prvýkrát hovoril v roku 2018, sú podľa neho rozmiestnené alebo vo fáze dokončovania vývoja a testovania.
"Bojové schopnosti (ruských) ozbrojených síl sa mnohonásobne zvýšili. Naše jednotky pevne držia iniciatívu. S určitosťou postupujú v rade operačných smerov a oslobodzujú nové územia," vyhlásil šéf Kremľa s odkazom ruskú vojnu na Ukrajine, pričom použil termín "oslobodenia", ktorým Moskva označuje dobytie a okupáciu ukrajinských území.
Dôležitý prejav
Putin vo svojich každoročných prejavoch o stave krajiny tradične uvádza svoje hodnotenie situácie vo federácii a definuje usmernenia vnútornej a zahraničnej politiky. Tentoraz vystúpil s týmto prejavom niekoľko dní po tom, ako uplynuli dva roky odkedy Rusko na jeho príkaz zaútočilo vojensky na susednú Ukrajinu. A tiež v predvečer plánovaného pohrebu jeho kritika a opozičného predáka Alexeja Navaľného, ktorý nedávno zomrel za nevyjasnených okolností v trestaneckej kolónii na Sibíri.
