Ústavný súd by sa nemal zaoberať neplatným zákonom, tvrdí Slašťan. Právnici vraj mlčia z obavy mediálneho lynču
Ústavný súd by nemal posudzovať neplatný zákon, lebo tak koná v rozpore s ústavou. V rozhovore pre denník Pravda to povedal profesor Právnickej fakulty Univerzity Komenského Miroslav Slašťan.
Podľa Slašťana bolo treba podanie prezidentky na Ústavný súd v súvislosti s novelou Trestného zákona zamietnuť, aby následne nedošlo k „právnemu chaosu”. Uviedol to v rozhovore pre Pravdu.
Minulý týždeň prijal Ústavný súd návrh prezidentky Zuzany Čaputovej na posúdenie ústavnosti rozsiahlej legislatívnej zmeny.
Novela Trestného zákona
Poslanci parlamentu trestnú novelu schválili 8. februára, ale do Prezidentského paláca bola doručená až po šiestich dňoch. Prezidentka zákon podpísala v piatok 16. februára 2024 a ešte v ten deň zákon doručený do parlamentu. "Pri dodržaní všetkých obvyklých postupov by zákon bol k dnešnému dňu (20. februára 2024) už publikovaný v Zbierke zákonov, čo sa však nestalo,” pripomenula prezidentka. Zákon ale ešte nebol uverejnený ani 29. februára.
Ústavný súd medzitým potvrdil, že pozastavil účinnosť časti novely trestných kódexov.
Zverejnenie nie je iba formálnym úkonom
Profesor Slašťan tvrdí, že Ústavný súd by mal rozhodovať o právnej úprave až potom, čo bude zverejnená v Zbierke zákonov. Kritizuje aj prezidentku Zuzanu Čaputovú za podanie návrhu na posúdenie ústavnosti novely Trestného zákona.
Slašťan tvrdí, že prezidentka a jej poradcovia prehliadajú skutočnosť, že proces zverejnenia zákona trvá priemerne 22 dní, a vyjadril nesúhlas s tvrdením hlavy štátu, že zverejnenie zákona je iba formálny administratívny úkon.
Právny chaos
Podľa Slašťana je vyhlásenie zákona v Zbierke zákonov základným predpokladom jeho platnosti a kľúčovým faktorom pre zabezpečenie právnej istoty. Tvrdí, že Ústavný súd nemôže rozhodovať o pozastavení účinnosti zákona, ktorý ešte nenadobudol platnosť. Slašťan sa domnieva, že návrh prezidentky Čaputovej je v rozpore s ústavou a vedie k právnemu chaosu.
Obavy z mediálneho lynču
Slašťan pre Pravdu tiež uviedol, že viacerí právnici sa k téme nechcú vyjadrovať, a to pre obavy z mediálneho lynču. „Pýtal som sa viacerých skúsených kolegov z právnických fakúlt, či boli oslovení, aby vec vysvetlili, pričom z obavy o negatívne vnímanie okolia a mediálny lynč to odmietli. Tu však už nejde o akademický či osobný komfort, ide o voľbu medzi právnou istotou a chaosom. Kto iný by teda mal povedať svoj názor?” kladie rečnícku otázku.
Pre Pravdu ďalej zdôvodnil, že jeho stanovisko je akademickým rozborom prerokúvanej veci. „Návrh pani prezidentky je vo viacerých smeroch výnimočný, prekračuje Rubikon. Tým primárnym je skutočnosť, že sa od Ústavného súdu žiada, aby ako ústavný orgán konal v rozpore s Ústavou SR s odkazom na ,špecifické okolnosti‘, ktoré ku dňu podania návrhu neexistujú,” povedal.
