Hlava štátu nevetovala trestnú novelu zo strategických dôvodov, tvrdí ústavný právnik. Prečo teraz musí parlament vyhovieť návrhu vlády?
Novela Trestného zákona stále nie je zverejnená v Zbierke zákonov. Je tento postup neštandardný? Koalícia upustila zo svojho presvedčenia a vrátila premlčacie lehoty z desiatich rokov na dvadsať. O tejto téme sme sa rozprávali s ústavným právnikom Vincentom Bujňákom.
Čo znamená novela novely?
Vláda schválila novelu novely, ktorá ešte nie je ani v Zbierke zákonov.
"Ľudskou rečou to môžeme označiť za novelu novely, legislatívnotechnicky ide o novelizáciu Trestného zákona v znení tej novely, ktorá ešte nebola publikovaná v Zbierke zákonov, vysvetlil právnik s tým, že ak nebola publikovaná v Zbierke zákonov, tak legislatívec, ktorý to písal, ju nevie označiť číslo.
Zároveň musí do návrhu uviesť, že "ide o také znenie, kde sa to už chápe v znení tejto novely, ktorá ešte nebola publikovaná v Zbierke zákonov."
Neštandardný postup
Ide o postup, ktorý je neštandardný. "Keď opravujete zákon, ktorý ste schválili, tak to svedčí o tom, že má u nás jednoznačné miesto medzirezortné pripomienkové konanie. Je to nástroj, ktorým sa má zabraňovať tomu, aby nevzniklo riziko takýchto chýb," zdôraznil.
Pri novele Trestného zákona pripomienkové konanie nebolo.
Tri riešenia
Prečo koalícia upustila zo svojho presvedčenia a vrátila premlčacie lehoty z desiatich rokov na dvadsať? Keď sa o tejto téme diskutovalo, ústavný právnik Bujňák povedal, že vtedy existovali tri spôsoby, ako túto situáciu vyriešiť:
1. riešenie pripomienky hlavy štátu v rámci prezidentkinho veta,
2. riešenie opravenia zákona v skrátenom legislatívnom konaní,
3. riešenie prílepku k inému zákonu, ktorým by sa to opravilo.
"Parlament si vybral druhú možnosť. Hlava štátu zo strategických dôvodov odmietla zákon vetovať, ale podpísala ho. Druhá možnosť je závislá na tom, že parlament musí vyhovieť návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie. Následne, keď sa to schváli v systéme troch čítaní, tak to pôjde opäť na podpis prezidentke," zdôraznil.
Dodal, že sa "nepredpokladá, že by zákon nepodpísala. Až potom to môže byť publikované v Zbierke zákonov."
Čo majú robiť zákonodarcovia?
Podľa Bujňáka má toto rozhodnutie politický charakter.
"Je pravdou, že zákon reguluje, kedy sa môže použiť skrátené legislatívne konanie. Ale ústavný sudca sa k tomu stavia tak, že aj keď by neboli splnené podmienky, tak Ústavný súd to ešte nepovažuje za protiústavnosť takto schváleného zákona," povedal.
Následne vysvetlil, že "keď si vyrobíte chybu svojím vlastným pričinením, tak potom z doterajšej judikatúry Ústavneho súdu vyplýva, že to môže opäť meniť v skrátenom legislatívnom konaní. Niekomu sa to nemusí páčiť, podľa mňa by mala byť judikatúra prísnejšia."
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu nižšie.