Postoj Slovákov k novinárom je podľa odborníka podozrievavý a plný pohŕdania. Myslí si, že dôsledkom môže byť vzďaľovanie sa od demokracie
Na Slovensku je pomerne vysoká nedôvera verejnosti voči médiám. Tento jav podporujú aj politici, ktorí útočia na novinárov. S teoretikom médií Jurajom Rusnákom sme prebrali klesajúcu dôveru ľudí voči médiám, ale aj potenciálne dôsledky javu. Prezradil tiež, ako kriticky prijímať mediálne obsahy.
Slováci a dôvera
Viac ako polovica Slovákov (54 %) si myslí, že slovenské médiá poskytujú dôveryhodné informácie. Naopak, 41 % ľudí slovenským médiám neverí, hovoria výsledky Eurobarometra z jesene 2023.
Podľa prieskumu Inštitútu Reuters pre štúdium žurnalistiky, v ktorom skúmali dôveru Slovákov voči väčšine slovenských médií, najlepšie obstála spravodajská televízia ta3. Nášmu médiu verilo 56 % opýtaných a nedôveru prejavilo 23 %.
Prístup politikov k novinárom
Rozpoltenú verejnosť v nedôvere voči médiám podporujú tiež verbálne útoky politikov. Zatiaľ čo niektorí politici bránia slobodu tlače, sú aj takí, ktorí novinárov a médiá spájajú s organizovaným zločinom a obviňujú ich z korupcie.
Slovensko už zažilo aj prípady, keď politici prirovnávali prácu novinárov k nacistickej propagande. Začiatkom roka 2023 bola moderátorka politickej diskusnej relácie RTVS terčom vyhrážok smrťou po verbálnom útoku popredného politika.
Vo štvrtok (15. 2.) vládnuca strana Smer-SD avizovala trestné oznámenie na novinára a komentátora Martina Milana Šimečku. Dôvodom má byť údajne "hanobenie národa".
Rozhovor s odborníkom v oblasti médií
S teoretikom médií a vysokoškolským profesorom na Katedre komunikačných a mediálnych štúdií v Prešove Jurajom Rusnákom sme prebrali tému dôvery Slovákov v médiá, ale aj dôsledky politických útokov voči novinárom.
Odborník pre ta3 vysvetlil:
- Prečo veľká časť Slovákov nedôveruje médiám?
- Aký vplyv majú útoky slovenských politikov na verejnú mienku voči médiám?
- Čo môžu byť dôsledky straty dôvery voči novinárom?
- Ako sa orientovať v médiách? Ako sa v informáciách nestratiť?
Veľká časť Slovákov nemá dôveru v médiá. Prečo túto dôveru stratili?
Nie všetci Slováci ju stratili. Súčasne však klesajúca dôvera je signálom toho, že sa na Slovensku dosť výrazne zväčšila medzera medzi mainstreamom v médiách (hlavným mediálnym prúdom, pozn. red.) a okrajovým mediálnym prúdom. Trhlina je pomerne zreteľná. Priestor medzi mediálnymi prúdmi by sa mal zmenšovať. On sa však zväčšuje a medzi ľuďmi narastá bariéra.
Mediálny mainstream a jeho publikum si svoju pozíciu stále drží. Tá druhá skupina, ktorá očakávala od mainstreamu niečo iné, sa uzavrela do istej komunikačnej bubliny. Z toho vznikol aj problém s "alternatívnymi" médiami. Ja osobne ich za veľmi alternatívne, v zmysle protiváhy voči mainstreamu, nepovažujem. Majú skôr ideologickú povahu.
Aký vplyv majú útoky slovenských politikov na verejnú mienku voči médiám?
Novinár by mal byť strážnym psom demokracie. Mal by prvý "zahavkať", keď sa niečo deje. Mám pocit, že to spoločnosť nereflektuje dostatočne a že novinár už nie je natoľko dôležitým, v prestížnom zmysle slova, ako kedysi. Táto profesia sa dosť dehonestuje.
Vidím to nielen v poslednom období. Tento prístup k novinárom bol prítomný aj počas minulej vlády. Vzťah k novinárom je plný dešpektu (pohŕdania, pozn. red.), až taký podozrievavý.
Čo môžu byť dôsledky straty dôvery voči novinárom?
Prvky oslabenia vzájomnej komunikácie sú vždy prvým signálom, že spoločnosť sa od demokracie vzďaľuje smerom k autokracii (neobmedzenej vláde jednotlivca, pozn. red.).
Ako sa orientovať v médiách? Ako sa v informáciách nestratiť?
Ľudia z médií a novinári hovoria, že kritické vnímanie informácií je náročné na čas. Dnešný človek je tak pohodlný, nechcem povedať lenivý, že si ten čas necháva na iné spôsoby trávenia voľného času.
Moja rada je čítať viacero zdrojov, obzrieť sa okolo seba a dopriať si ten luxus času. Kedysi sa tomu hovorilo, že si doprajem čas a listujem novinami. Nehovorím, že by všetci ľudia mali čítať povinne niekoľko denníkov naraz. Nič im však nebráni v tom, aby pokračovali v prostredí webu. Nech si tie informácie overujú.
Ideálne tiež je, ak ľudia poznajú aspoň jeden cudzí jazyk a vedia si pozrieť ako o danej správe píšu napríklad Nemci alebo Angličania. To, pravdaže, znamená investíciu času. Nie je to jednoduché. Jeden kurz kritického myslenia to neurobí. Spoločnosť sa musí ochotne pohnúť k diskusii a v záujme tejto diskusie si overovať zdroje. Mať niekoľko zdrojov je vždy prvá cesta.
Overovanie nepravdivých informácií
Odborníci z oblasti médií, vrátane Juraja Rusnáka, hovoria o potrebe vyhľadávania viacerých zdrojov a zároveň o ich overovaní. Existujú tiež weby, ktoré kontroverzné a neoverené informácie na základe potvrdených faktov vyhodnocujú. V prípade nepravdivej informácie správu označia za hoax.
Príkladmi spomínaných webov sú sita.sk/tag/hoaxy, Hoaxy a podvody na Facebooku alebo stránka konspiratori.sk, na ktorej odborníci hodnotia dôveryhodnosť jednotlivých webov na základe viacerých kritérií.
