Dôchodkyňa premenila svoj byt na azyl pre netopiere. So zvieratkom pod blúzkou už išla aj do kostola
Netopiere sú láskavé, spoločenské a veľmi inteligentné - nemožno inak, ako ich obdivovať, ubezpečuje Poľka Barbara Górecká, prezývaná "batmom", čiže netopieria mama.
Stovky netopierov
Svoj byt na deviatom poschodí premenila na ozajstný azyl a stala sa opatrovateľkou týchto lietajúcich cicavcov.
"Všetko sa začalo presne pred 16 rokmi, počas veľmi chladného januára, keď z ventilácie v mojom byte začali vyliezať netopiere," hovorí 69-ročná dôchodkyňa. Desiatky chorých, zranených alebo zo zimného spánku predčasne prebudených netopierov u nej možno nájsť dodnes.
"Odvtedy som zachránila približne 1600 netopierov," hovorí Górecká, ktorá vlastní byt s veľkosťou asi 60 metrov štvorcových v Štetíne na severozápade Poľska.
"Väčšinou sa ku mne dostanú vyčerpané netopiere, ktoré z ich spánku prebudil napríklad ohňostroj alebo ktoré si kvôli teplu myslia, že už je jar, a nemajú dosť energie na lietanie," vysvetľuje netopieria opatrovateľka. Významnú úlohu v predčasnom prebudení podľa nej zohráva klimatická zmena.
Pozrite si archívnu reportáž, o čistení kostolov, kde žijú netopiere.
Spočiatku sa bála
Górecká hovorí, že pôvodne tiež prepadla predsudkom a pri pohľade na prvého netopiera, ktorý pristál na uteráku jej dcéry, spanikárila.
"Predstavila som si, ako sa s netopierom po celom byte šíri vírus besnoty," spomína. Odvtedy si ale zistila všetko, čo o týchto zvieratách mohla. Netopiere sú podľa nej "obdivuhodné" a "nikoho neohrozujú".
Dôchodkyňa sa obklopila odborníkmi a dobrovoľníkmi, ktorí jej pomáhajú, keď sa jej zotavovňa preplní. Pacienti si ale svoje miesto môžu udržať aj doživotne. Každý netopier dostane krstné meno, vlastné miesto a tabuľku s informáciami o jedle a liekoch.
Górecká: Milujem netopiere
Niektoré netopiere nežijú len v byte, ale priamo na Góreckej, na jej koži, pod jej oblečením. To je aj prípad Cecílie, netopierej samičky, zachránenej krátko po narodení. Cecíliinu matku zabila mačka.
"Nemám krídla, pod ktoré by sa mohla zachumlať, tak som si ju dala do podprsenky, aby cítila tlkot môjho srdca a tepla. Cítila sa tam ako doma. Dodnes sa tam uchyľuje, kedykoľvek môže, " usmieva sa Górecká.
"Netopieria mama" si už tak zvykla, že má pod blúzkou netopiere, že na to občas zabudne a vyjde von so zvieratkom v rukáve. "Raz som tak išla aj do kostola," hovorí.
Netopiere sa skrotia veľmi rýchlo, po niekoľkých dňoch. Naučia sa jesť zo svojej misky, ako dokazujú tí, ktorí u Barbary Góreckej žijú už dlho. Aj oni sa venujú osvetovej činnosti, keď svoju opatrovateľku sprevádzajú do škôl bojovať s predsudkami poškodzujúcimi ich povesť.
"Musím sa priznať, že ich jednoducho milujem. Vstávam aj uprostred noci, aby som im dala antibiotiká," hovorí Górecká otvorene. Iste, "možno nie sú najkrajšie, ale to nie je ich chyba", dodáva.
