Odborníci paradoxne chcú, aby prezidentka podpísala novelu Trestného zákona. Aký je ich argument?
Prezidentka SR Zuzana Čaputová by mala novelu Trestného zákona podpísať, nie ju vetovať. Skonštatovala to mimoparlamentná strana Demokrati s tým, že Ústavný súd SR tak získa viac času na to, aby sa mohol zaoberať protiústavnosťou novely. Súhlasia s tým aj právnici.
Strana argumentuje tým, že ide krok, ktorým Ústavný súd získa viac času na to, aby sa mohol zaoberať protiústavnosťou novely a pridáva sa tak k názoru viacerých odborníkov na ústavné právo a rokovací poriadok.
Demokrati upozornili na to, že ak bude novela účinná čo i len deň, niektoré trestné činy budú premlčané navždy.
Prelomenie veta nemusí byť riešenie
"Prelomenie veta je síce silným symbolom odmietnutia zákona, no dnes sa musíme pozerať na to, ako naozaj účinne túto hanebnú novelu zastaviť," uviedol podpredseda strany Juraj Šeliga.
V prípade, že prezidentka novelu vetuje, bude podľa neho len v rukách predsedu parlamentu Petra Pellegriniho (Hlas-SD), kedy sa ňou bude plénum opätovne zaoberať.
"Ak sa tak stane, predpokladám, že 12. alebo 13. marca bude veto prezidentky definitívne prelomené. Potom však Ústavnému súdu ostane iba deň na to, aby zaujal stanovisko, či pozastaví účinnosť novely," dodal.
Vyjadrenie prezidentky
Prezidentka sa k novele Trestného zákona vyjadrila aj v piatok. “Schválená novela zákona v oblasti trestného práva iba postupne ukazuje svoje dôsledky. Inak si neviem predstaviť, čo by viedlo poslancov vládnej koalície ku skráteniu doby premlčania za znásilnenie a sexuálne násilie,“ uviedla.
Tiež oznámila, že bude konať. “Urobím všetko, čo je v mojej právomoci, aby takáto úprava nikdy nenadobudla účinnosť,“ napísala.
Viaceré možnosti
Mária Kolíková zo strany SaS pre Aktuality.sk tiež povedala, že ak by prezidentka novelu podpísala, dala by Ústavnému súdu dostatok času na pozastavenie účinnosti.
Aktuality.sk oslovili aj ústavného právnika z Ústavu štátu a práva SAV Františka Pažitného, ktorý povedal, že do úvahy prichádza viacero možností.
“Prvou je nevetovať zákon a rovno sa obrátiť na Ústavný súd. Tým by bolo možné získať viac času a otvoriť väčšie časové okno pre rozhodnutie Ústavného súdu,“ uviedol právnik.
Vláda by mohla tento krok kritizovať
Po prelomení vety by mala prezidentka mať právo obrátiť sa na Ústavný súd s návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov s ústavou.
Túto možnosť má aj pred samotným nadobudnutím účinnosti zákona. Ústavný súd by mohol vyhovieť žiadosti o jej pozastavenie, ale ide o výnimočný krok, ktorý súd podniká len v prípadoch, kedy hrozí nenapraviteľný následok legislatívy.
Prezidentka tak môže schváliť zákon a podať sťažnosť na Ústavný súd. Tento krok by však pravdepodobne vyvolal kritiku zo strany vlády, pretože svojím podpisom vyjadruje oficiálny súhlas so schváleným legislatívnym opatrením.
Pozrite si reportáž o schválení novely:
Výnimočný krok
Po schválení novely zákona má hlava štátu 15 dní na to, aby sa rozhodla, či použije svoje právo veta a vráti schválený zákon na opätovné prerokovanie s pripomienkami, alebo ho podpíše.
“Ústavný súd môže pozastaviť účinnosť napadnutého predpisu. Robí tak výnimočne. Všeobecným pravidlom je, že Ústavný súd ponecháva tú účinnosť. Výnimočne, ak by napríklad hrozil vážny nenapraviteľný následok, tak pristúpi k tomu, že pozastaví účinnosť zákona,“ vysvetlil ústavný právnik z Právnickej fakulty UK v Bratislave Vincent Bujňák pre RTVS.
