Členovia pravicovej strany chceli deportovať cudzincov i občanov z Nemecka. Verejnosť sa proti extrémistom búri
Protesty proti krajne pravicovej strane - Alternatíva pre Nemecko (AfD) naberajú na intenzite po správe, že dvaja vysokopostavení členovia strany sa zišli a diskutovali o plánoch masovej deportácie občanov cudzieho pôvodu, aj tých s nemeckým občianstvom.
Demonštrácie a voľby
Nemecko v tomto roku čakajú voľby v troch krajoch - v Brandenbursku, Durínsku a Sasku. Vo všetkých troch regiónoch je AfD stranou s najvačšími preferenciami.
Podpora krajne pravicovej strany AfD za posledný rok prudko vzrástla. Príčinou narastajúcej popularity je nespokojnosť občanov so schopnosťou aktuálnej nemeckej vlády zvládať množstvo kríz - od ukrajinskej vojny a inflácie až po verejné služby zavalené imigráciou, približuje agentúra Reuters.
Na mape sú červenou farbou vyznačené spomínané tri časti Nemecka - Brandenbursko, Durínsko a Sasko.
Nemecko
Čo vyvolalo snahu zakázať stranu?
Osobný asistent líderky AfD a líder strany v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko, sa koncom minulého roka stretli v hoteli neďaleko Berlína s neonacistickými influencermi a bohatými podnikateľmi.
Na stretnutí Martin Sellner, rakúsky líder krajne pravicového Identitarian Movement, navrhol projekt „remigrácie“, v rámci ktorého by niektorí prisťahovalci mohli byť nútení opustiť Nemecko – aj keď mali občianstvo.
Objavil sa aj nápad, aby boli deportovaní poslaní do „modelového štátu“ v severnej Afrike, uviedol nemecký investigatívny web Correctiv s odvolaním na zábery zo skrytej kamery, účastníkov a reportérov, ktorí sledovali hotel.
AfD potvrdila, že Hartwig bol prítomný na stretnutí, ale uviedla, že oznámené návrhy nie sú politikou strany. Sellner tiež potvrdil, že bol na stretnutí, ale poprel, že by navrhoval niečo nezákonné. "Veľmi jasne som povedal, že nemožno robiť rozdiely medzi občanmi - že nemôžu existovať občania druhej kategórie - a že všetky remigračné opatrenia musia byť legálne," povedal agentúre Reuters v e-maile.
Zakázať alebo nezakázať?
Po spomínaných udalostiach na verejnosti pribudli debaty o možnom zákaze AfD, ktorá je podľa prieskumov verejnej mienky po konzervatívnej únii CDU/CSU druhou najväčšou politickou silou v Nemecku.
Vicekancelár a minister hospodárstva Robert Habeck zo strany Zelených varoval pred unáhlenou snahou stranu zakázať.
"Ak sa preukáže, že nejaká strana chce krajinu zmeniť na fašistický štát, tak by mala byť zakázaná, nech už je akokoľvek silná," povedal minister. "Ale škody napáchané neúspešným konaním o zákaze strany by boli obrovské. Všetko preto musí byť úplne legálne," dodal Habeck.
Zákaz považuje za príliš veľké riziko aj bavorský premiér a šéf Kresťansko-sociálnej únie (CSU) Markus Söder, hoci je podľa neho stále viditeľnejšie, že správanie AfD je nepriateľské voči nemeckej ústave.
Vládny splnomocnenec pre východné Nemecko Carsten Schneider, člen SPD, tiež nepovažuje za múdre spustiť proces zákazu AfD. "Ak zakážeme stranu, ktorá sa nám nepáči, ale je na čele prieskumov verejnej mienky, potom to len povedie k ešte väčšej solidarite s touto stranou," povedal Schneider denníku Süddeutsche Zeitung. Dodal však, že je nutné voličom jasne ukázať, čo sú plány AfD a ako by táto strana Nemecku uškodila.
Cez aféry ďalej
Podľa verejnoprávnej televízie ZDF sa nezdá, že by nové aféry stranu znepokojovali, pretože AfD sa vidí na ceste k moci. Podobne sa pred dvoma týždňami v rozhovore s ČTK vyjadril poslanec AfD Petr Bystroň. Ten povedal, že snaha stranu zakázať je aktom zúfalstva. "Tieto rošády už im ale nepomôžu, AfD bude vládnuť," vyhlásil.
