Zbrane do školy nepatria: Chyba nie je u detí, ale aj v systéme výchovy. Na tragické incidenty možno nazerať ako na zločiny zo sebanenávisti, tvrdia odborníci (+anketa)
Mladým ľuďom do rúk zbraň nepatrí. Po tragických udalostiach, ktoré sa stali na školách nielen na Slovensku, ale aj v Česku, rezort vnútra spúšťa na základných a stredných školách bezpečnostný audit. Prioritou je pre nich aj duševné zdravie. Odborníkov sme sa opýtali, ako predísť tragédiám na školách a čo je spúšťačom agresivity.
Aká je prevencia?
Takýmto udalostiam sa dá podľa odborníkov aj predísť. Podľa riaditeľky Centra poradenstva a prevencie Aleny Mateašíkovej je potrebné, aby si učitelia všímali nielen agresívne deti, ale aj tie utiahnuté. "Na to je však potrebná aj spolupráca s Centrami poradenstva a prevencie, taktiež s odborom sociálno-právnej ochrany detí. Ak vieme, že rodinné prostredie nie je vyhovujúce, potrebné je pracovať s celou rodinou," dodáva.
Do istej miery je problémom aj prehliadanie duševného zdravia na Slovensku. "Je to otázka prístupu k psychiatrickej a terapeutickej starostlivosti," hovorí sociologička Silvia Porubänová.
"Je dôležité, aby školy venovali pozornosť prejavom rizikového správania, nepotierali šikanu, pretože je bežné, že sa z obete stane páchateľ, ktorý sa chce pomstiť za to, čo zažíval, a to jednotlivcom, ktorí mu ubližovali, ale môže to byť aj inštitúcia, ktorá to dovolila a nezastavila," zdôrazňuje psychológ a zakladateľ internetovej poradne IPčko.sk Marek Madro s tým, že v tomto kontexte zohrávajú dôležitú úlohu školskí psychológovia, ktorí môžu narastajúci problém identifikovať a nasmerovať mladých ľudí na odbornú sieť pomoci a zároveň participovať na vytváraní klímy v školskom prostredí.
Agresivita u mladých ľudí
Podľa psychológa Dušana Fábika pri podobných tragických incidentoch má spúšťač vždy multifaktoriálny kontext. "Pochopiteľne, rodinné zázemie je jeden z najdôležitejších faktorov, ktorý určuje, aký vzťah si vytvoríme k svetu. Ideálne rodinné zázemie nás počas detstva a dospievania učí chápať a prijímať svoje emócie, učí nás akceptovať mnohoraké stránky našej osobnosti, vedie nás láske k sebe samému. Na druhej strane, pokrivené rodinné zázemie nás môže viesť k tomu, aby sme odmietali niektoré svoje emócie, napríklad strach či smútok, alebo pohŕdali niektorými aspektmi seba samého, napríklad jemnosťou či zraniteľnosťou," dodáva s tým, že ak si mladý človek vytvorí negatívny vzťah k sebe samému, odráža sa to aj na ostatných.
Odborník taktiež uviedol aj príklad, keď človek "neznáša svoju zraniteľnosť, bude neznášať každého na kom zraniteľnosť uvidí. Na tragické incidenty preto možno nazerať nie ako na zločiny z nenávisti, ale ako zločiny zo sebanenávisti," vysvetlil.
Môžu si deti robiť čo chcú?
V niektorých sférach poskytujeme deťom veľmi silné mantinely, v iných minimálne. "Ešte stále sú rodičia, ktorí dokážu dať deťom hranice. No sú aj rodiny, v ktorých sa presadzuje príliš voľná výchova," povedala Mateašíková s tým, že školy majú problémy, keď musia mladým ľuďom stanoviť hranice pedagógovia. Následne vznikajú rôzne nedorozumenia, keď sa rodičia sťažujú na prísny prístup učiteľov ku žiakom. No podľa nej mantinely musia byť primerané.
Silné a slabé mantinely
Psychológ Fábik tvrdí, že v niektorých oblastiach výchovy vytvárajú rodičia príliš silné mantinely (hranice), v iných slabé.
"Silné mantinely kladieme zväčša v kontexte prežívania samotného dieťaťa a jeho výkonov. Mnohé deti sú od najútlejšieho veku vedené k tomu, že nemajú plakať či vyjadrovať hnev. Neraz sa s nevôľou pozeráme aj na ich tvorivé či netradičné nápady. Vyžadujeme, aby bolo slniečko vyfarbené na žlto, tráva na zeleno. V tomto smere teda poskytujeme deťom veľmi silné mantinely, jasne ich vedieme k tomu ako majú konať, prežívať alebo myslieť," vysvetlil na základe toho, že takýto prístup deti frustruje a vytvára pocity menejcennosti a podnecuje k "vzbure" voči rodičom či spoločnosti.
Treba si uvedomiť, že chyba nie je u detí, ale v systéme výchovného pôsobenia a pôsobenia spoločnosti. Pri slabých mantineloch psychológ Fábik zdôraznil, čo môžeme badať v rámci dodržiavania rodičovských pravidiel. "Mnohí rodičia majú veľký problém, aby od detí dôsledne vyžadovali dohodnuté pravidlá a s primeranou ráznosťou za nimi stáli. Deti si vo výsledku robia čo chcú a nevytvárajú si prirodzený rešpekt k rodičovi ani k určitému systému fungovania v spoločnosti. Takéto deti majú nižšiu schopnosť zvládať frustráciu či regulovať svoje emócie," povedal.
Kto by mal byť zodpovedný za agresivitu detí na školách?
Ako predchádzať hrozivým incidentom?
"Som presvedčený, že mnohé školy odvádzajú pri starostlivosti o deti výbornú prácu. S obmedzeným finančným rozpočtom či obmedzeným personálnym zabezpečením je naozaj neľahké pripraviť sa na takéto situácie," podotkol psychológ Fábik. Vidí tak dve možnosti, ako predchádzať hrozivým incidentom:
- "Posilňovať a podporovať kompetencie samotných rodičov, aby dokázali rozvíjať svoje dieťa k akceptácii seba samého, sebalásky a sebaprijatia." Pokiaľ budú tohto rodičia schopní, detská agresivita nepochybne klesne.
- "Preniesť túto zodpovednosť na školy. V takom prípade je nevyhnutný značný finančný rozpočet a rozsiahle personálne zabezpečenie," čo by podľa neho znamenalo nemať na škole jedného psychológa, ale celý tím psychológov, vrátane terapeuta, klinického psychológa či odborníka na triednu klímu.
Podľa psychológa Fábika by sa mala upriamovať pozornosť najmä na rodinné zázemie. "Prijímajúce a láskavé rodinné prostredie má moc, aby sa extrémne a agresívne tendencie vôbec nerozvinuli. Škola túto moc nemá a musí viac-menej už len reagovať na vzniknuté ťažkosti a problémy," zdôraznil.