Rozhodol plač dcéry. Hudáček po obrovskom tlaku prehovoril o svojom pôsobení v Rusku, zastal sa ho Pellegrini
Slovenský hokejový brankár Július Hudáček prostredníctvom otvoreného listu reagoval na udalostí a medializované informácie spojené s ukončením jeho krátkeho angažmánu v českom klube Rytíři Kladno.
Krátke pôsobenie v Kladne
Do Kladna pod Jágrovou taktovkou prestúpil z KHL, konkrétne z kazašskej Astany. Hokejová verejnosť a fanúšikovia mu to však nevedeli odpustiť, čo ho stálo aj pôsobenie v Čechách.
Zamieril tak do Frankfurtu Löwen z najvyššej nemeckej súťaže. V Kladne dostal za dva dni odstupné vo výške 15-tisíc eur.
Pozrite si celé znenie Hudáčkovho listu bez formálnych úprav a s obsahovými úpravami vylučujúcimi menovanie iných osôb, s čím autor listu súhlasil:
„V súvislosti s udalosťami posledných dní a negatívnou mediálnou kampaňou, ktorá je proti mne vedená, chcem týmto stanoviskom uviesť veci na pravú mieru a vyvrátiť tie najhoršie lži a nezmysly. Robím tak najmä kvôli svojej rodine a mojim deťom, ale aj s ohľadom na kohokoľvek iného, kto by sa mohol v podobnej situácii veľmi ľahko ocitnúť. V prvom rade chcem jasne a dôrazne prehlásiť, že som a vždy som bol úplne jednoznačne proti vojne na Ukrajine. Rovnako tak chcem úplne jednoznačne zdôrazniť, že som nikdy, verbálne, ani žiadnym gestom ani ničím iným nevyjadril podporu ruskému režimu. To je holý fakt a snaha podsúvať mi čokoľvek iné, je účelová manipulácia,“ priblížil Hudáček.
Obeť nenávistnej kampane
Samozrejme, v niekoľkých rozhovoroch som sa vyjadroval k môjmu osobnému životu v Rusku, ktorý som tak ako hokejista (spolu so stovkami ďalších hokejistov z Česka, Slovenska, Fínska, Švédska, Kanady atď.) viedol, opísal brankár.
„Bol to život kvalitný a normálny, ktorý sa odohrával primárne v klube a s vlastnou rodinou, ako to v živote hokejistu býva všade na svete. Napriek tomu som sa, bohužiaľ, stal obeťou nenávistnej kampane, v ktorej si niektorí ľudia vybíjajú svoje frustrácie na mojej osobe a pod zástavou strážcov falošnej morálky ničia životy a kariéry normálnych hokejistov. Keby išlo len o mňa, asi by som nad tým mávol rukou. Ja som svojím pôsobením dokázal, že hrať hokej viem, že sa vždy bijem za svoj tím, na ľade aj mimo neho odovzdávam to najlepšie, čo vo mne je a hlavne ctím zásady fair play. V športe aj v živote,“ ozrejmil starší z bratského dua Hudáčkovcov.
V rozpore so základnými právami
Bohužiaľ, útoky na mňa prerástli z hokejového prostredia do celej spoločnosti a stali sa ukážkovým prípadom, ako je možné zničiť kariéru človeka a napríklad mu ukončiť pracovnú zmluvu, aj keď ju nijako neporušil, opísal Hudáček. „A to len pre domnelé názory a evidentné ohováranie v médiách. V mojich 35 rokoch si s tým už viem poradiť, ale čo by niečo podobné urobilo s kariérou 20-ročného hokejistu, je zrejmé. Doba, keď ľudia boli za svoje i len domnelé názory vyhadzovaní z práce, nie je tak vzdialená a ja sa do nej určite nechcem vracať.“
V roku 1989 si naši rodičia vybojovali demokraciu, slobodu slova a tak isto slobodu cestovať a žiť a pracovať v krajine podľa svojho rozhodnutia, napísal ďalej Hudáček.
„Ja rešpektujem názory ostatných a veľmi si prajem, aby sa s podobným rešpektom pristupovalo ku všetkým. Aj k tým, ktorí na hranie v KHL či akúkoľvek inú prácu v Rusku, majú odlišný názor. Osobne poznám mnoho ľudí, ktorí aj v momentálnej situácii pracujú v Rusku – doktori, učitelia, právnici či podnikatelia. Síce nie sú pod takým mediálnym lynčom ako my hokejisti, ale bol by som veľmi nerád, keby napríklad doktor, ktorý lieči pacientov v Rusku, bol vyhodený z práce keď sa po nejakej dobe vráti na Slovensko či kamkoľvek inam. Pretože je to rovnaké, ako keby ste niekoho vyhodili len pre jeho rasu, náboženské presvedčenie alebo sexuálnu orientáciu, čo je v rozpore s Listinou základných práv a slobôd.“
Plač dcéry rozhodol
V mojom prípade je situácia o to absurdnejšia, pretože v roku 2022 som odišiel hrať do Kazachstanu, do tímu Barys Astana, upresnil Hudáček. „Kazachstan je samostatným štátom, Astana jeho hlavným mestom. Samozrejme, klub hrá súťaž KHL aj proti množstvu ruských klubov. Ide však o kazašský klub a môj život v Kazachstane. Ak je toto dôvod k verejnému lynčovaniu, potom si myslím, že svet nie je v poriadku. Preto prosím novinárov, hokejových odborníkov, komentátorov a významné hokejové osobnosti, aby dôkladne zvážili, čo píšu a hovoria, pretože to má obrovský dopad. Slovo mnohokrát raní viac ako fyzické násilie. Využite svoju verejnú silu na šírenie pozitívnych vecí a nie na šírenie nenávisti, lží a ohovárania.“
Pôvodne som chcel nad celou touto podivnou mediálnou kauzou mávnuť rukou a nekaziť si čas toxickými reakciami, doplnil brankár. „Ale po tom, čo prišla s plačom domov aj moja malá dcéra, som svoje rozhodnutie zmenil a rozhodol sa brániť. Ako týmto verejným prehlásením, tak aj právnou cestou. Zlu, ohováraniu aj obyčajným lžiam a manipuláciám je nutné sa brániť. Prípadné vysúdené peniaze venujem na dobročinné účely,“ dodal bývalý reprezentačný brankár Július Hudáček.
Reagoval Pellegrini
Na situáciu reagoval aj predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas-SD) vo videu na sociálnej sieti.
Utrpenie ľudí na Ukrajine prirovnal k "ničeniu života" hokejového brankára. Vojnu však odsúdil a dodal: "O to viac ma mrzí, ak sa ničia ľudské životy absolútne nevinných ľudí, ktorí nemajú nič spoločné s týmto vojenským konfliktom. Príkladom je Július Hudáček."