Zem zasahujú klimatické extrémy. Rekordy padali ako domino, vyplýva z projektu Copernicus. Rok 2023 bol najteplejší
Rok 2023 bol najteplejším v histórii meraní, priemerná globálna teplota dosiahla 14,98 stupňa Celzia. Uviedla to dnes meteorologická služba Európskej únie Copernicus.
Minulý rok tak s veľkým náskokom predstihol rok 2016, ktorý bol predchádzajúcim najteplejším rokom, dodal Copernicus vo svojej výročnej správe o globálnej klíme. Pre Európu však minulý rok najteplejším nebol.
Klimatické extrémy
Správa predstavuje všeobecné zhrnutie najvýznamnejších klimatických extrémov za rok 2023 a hlavných faktorov, ktoré za nimi stoja, či už ide o koncentrácie skleníkových plynov, jav El Niňo či ďalšie prirodzené výkyvy.
"V roku 2023 bola priemerná globálna teplota 14,98 stupňa Celzia, čo je o 0,17 stupňa viac ako v predchádzajúcom najteplejšom roku 2016," uviedli meteorológovia z únijnej služby.
Od industrializácie je stále teplejšie
"Rok 2023 bol o 0,6 stupňa teplejší ako priemer v rokoch 1991 až 2020 a o 1,48 stupňa teplejší ako predindustriálne obdobie v rokoch 1850 až 1900," dodali. Porovnanie s dobou pred priemyselnou revolúciou klimatológovia používajú na dokreslenie globálneho otepľovania.
Historické teploty
Podľa zistení meteorológov bol minulý rok aj prvým rokom v záznamoch, kedy bola každý deň teplota o jeden stupeň vyššia ako v predindustriálnej dobe. Pritom takmer 50 % dní bolo o viac ako 1,5 stupňa teplejších ako v čase pred priemyselnou revolúciou a dva dni v novembri boli dokonca prvýkrát o viac ako dva stupne teplejšie ako v čase pred viac ako 150 rokmi.
Klimatické domino
"Rok 2023 bol výnimočný a klimatické rekordy padali ako domino," uviedla zástupkyňa riaditeľa služby Copernicus pre zmenu klímy Samantha Burgessová. "Bol nielen najteplejším v histórii merania, ale aj prvým rokom, kedy boli všetky dni teplejšie o viac ako jeden stupeň ako v predindustriálnom období. Teploty v roku 2023 pravdepodobne prekonali teploty akéhokoľvek obdobia za posledných najmenej 100-tisíc rokov," tvrdí Burgessová.
Výrazné zmeny za posledné roky
Pokiaľ ide o jednotlivé mesiace, každý mesiac od júna do decembra 2023 bol teplejší ako zodpovedajúci mesiac v akomkoľvek predchádzajúcom roku. Vlaňajší júl a august boli pritom dva najteplejšie mesiace v histórii merania.
Rekordný december
Rovnako teploty v decembri boli rekordné. "December 2023 bol celosvetovo najteplejším decembrom v histórii meraní s priemernou teplotou 13,51 stupňa, čo je o 0,85 stupňa nad priemerom z rokov 1991 až 2020 ao 1,78 stupňa viac ako bol decembrový priemer v rokoch 1850 až 1900," hovorí správa meteorológov z programu Copernicus.
Neobvykle vysoké boli od apríla do decembra aj globálne priemerné teploty morskej hladiny. "Bezprecedentné hodnoty globálnej priemernej teploty morskej hladiny boli spojené s vlnami morských horúčav po celom svete, vrátane častí Stredozemného mora, Mexického zálivu a Karibiku, Indického oceánu a severného Pacifiku a veľkej časti severného Atlantiku," dodáva správa.
Európa nad priemerom
Aj v Európe boli v minulom roku teploty nadpriemerné, september bol najteplejším septembrom v histórii merania. Rok 2023 ako celok bol však pre Európu druhým najteplejším rokom s teplotou 1,02 stupňa nad priemerom rokov 1991 až 2020. Je to pritom o 0,17 stupňa menej ako v roku 2020, ktorý bol najteplejším v histórii meraní.
Európska zima, od decembra 2022 do februára 2023, bola podľa záznamov druhou najteplejšou zimou v histórii. Priemerná teplota európskeho leta, čo je od júna do augusta, potom bola 19,63 stupňa Celzia. To znamená piate najteplejšie leto v histórii merania.
Antarktída v problémoch
Vysoké teploty mali vplyv aj na rozlohu antarktického morského ľadu, ktorá bola v príslušných ročných obdobiach rekordne nízka. Po celom svete bolo tiež zaznamenané veľké množstvo extrémnych udalostí, vrátane vĺn horúčav, povodní, sucha a lesných požiarov.
Program Copernicus
Program Copernicus je súčasťou vesmírneho programu Európskej únie, ktorý je financovaný z prostriedkov EÚ. Zverejnené dáta obyvateľom EÚ poskytujú aktuálne informácie týkajúce sa planéty Zeme a jej životného prostredia. Program koordinuje a riadi Európska komisia (EK) a je realizovaný v spolupráci s členskými štátmi, Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), Európskou organizáciou pre využívanie meteorologických družíc (EUMETSAT), Európskym strediskom pre strednodobú predpoveď počasia (ECMWF) a ďalšími agentúrami EÚ.
Pozrite si archívnu reportáž o fosílnych palivách na samite v Dubaji.