Slovenských podnikateľov trápi energetická kríza. Európa zaspala dobu, zhodli sa odborníci

Expert na vysoko energeticky náročný priemysel Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Branislav Klocok na úvod konferencie konštatoval, že Slovensko ako jedna z mála krajín, ak nie jediná v Európskej únie, neposkytla priemyslu a hlavne tomu veľkému nič.

„Jediné, čo dnes na Slovensku funguje je automobilový priemysel. Stavebníctvo ledva dýcha, máme tu veľké priemyselné podniky, ktorým to jednoducho nevydáva. Môžete robiť, čo chcete, ale pri týchto podmienkach vám to nevydá. Keď automobilový priemysel začne mať problémy, čo už začína mať, tak ten prúser bude obrovský. A nebude tu žiadna diverzifikácia, ktorá by dokázala povedzme tú jednu nohu držať nad vodou alebo pomôcť aspoň časti toho hospodárstva nejakým spôsobom generovať hodnoty,“ povedal.

Podľa zakladateľa spoločnosti GeopoLytics Jozefa Hrabinu sa mení jedna závislosť za druhú. „Ale ten najväčší problém je v tom, že toto je vlastne materiálová re kompozícia medzinárodnej deľby bohatstva. Čo to znamená? Mali sme dobu bronzovú, tá sa zmenila na dobu železnú, teraz sme mali dobu uhlíkovú, tá sa mení na dobu vzácnych minerálov. Čiže toto nie je zelená transformácia, to len my to tak nazývame. Je to len materiálová dekompozícia. Je to len nejakým spôsobom zmena toho, ako sa bude deliť bohatstvo v budúcnosti - iné štáty, firmy, ľudia, ktorí jednoducho budú mať prístup k týmto surovinám, prístup k technológiám, ktoré tieto rôzne nové spôsoby uchovávania a výroby energie budú ovládať,“ uviedol.

Myslí si, že Európa zaspala dobu a Čína dnes vyrába lepšie baterky, lepšie a lacnejšie elektromobily. „Konkurencieschopnosť, ktorú Európska únia mala v automobilovom priemysle, ktorý je ťažnou silou nielen slovenského priemyslu a celej Európy, tak jednoducho upadá. Upadá kvôli tomu, že my sme prestali vyvíjať veci, ktoré sa javia kľúčovými komponentami v tomto priemysle. Čo to znamená z tej medzinárodno politickej perspektívy je to, že keď náš priemysel nebude dostatočne fungovať, tak naša ekonomika ako celok nebude dostatočne fungovať. A keď naša ekonomika, ako celok nebude dostatočne fungovať, tak jednoducho nemáme ako konkurovať ostatným štátom v medzinárodnom systéme,“ dodal.

Závislosť od Číny

Predseda Výboru európskych záležitostí a zahraničných vzťahov Republikovej únie zamestnávateľov Michal Pintér konštatoval, že Komisia sa bude musieť vyrovnať s realitou a to, že máme najdrahšie ceny energií, jednu z najmenších produktivít a absolútny nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. „Momentálne si vlastne preklápame našu závislosť pri zelenej, aj pri digitálnej transformácii na závislosť od kritických surovín, ktoré sú potrebné na to, aby sme teda digitálne a zeleno transformovali,“ povedal.

Podľa jeho slov je alarmujúce, že sme závislí hlavne od Číny. „Tá závislosť nie je krátkodobá a nebude sa dať zmeniť za chvíľku. Možno lítium, ktoré neťažíme v Európe, budeme vedieť nahradiť v baterkách inými prvkami, sodíkom alebo inými riešeniami, ale ukážte mi veternú turbínu, ktorá sa dá vyrobiť bez permanentného magnetu, alebo rôzne palivové články, ktoré jednoducho nemáme a závislosť je stopercentná,“ dodal s tým, že v 90. rokoch bola európska ekonomika z pohľadu globálnej ekonomiky niekde na úrovni 25 percent, v roku 2022 to bolo 15 percent a do roku 2050 to bude menej ako 10 percent.

Viac flexibilná pomoc

Generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväz Miriam Bellušová priznala, že pri malých a stredných firmách sledujú nárast zániku týchto firiem. Obáva sa, že v budúcom roku zanikne ešte viac spoločností. Konštatovala, že energetická kríza malým podnikom trošku otvorila oči, a to čo bolo dovtedy celkom bežnou komoditou a to elektrická energia, tak zrazu bola téma.

„Oni zostali zo začiatku až takí paralyzovaní a boli prekvapení, že mohli mať štatút zraniteľného odberateľa a nemajú. Potom, keď si chceli o neho požiadať, tak zistili, že nárok budú mať najskôr o rok. Čiže my tam vidíme veľký priestor aj pre tieto malé firmy z hľadiska zlepšenia flexibility, dostupnosti týchto regulovaných cien, ale na druhej strane aj taká určitá predikcia cien,“ povedala.

Malé firmy by podľa jej slov potrebovali podporu z hľadiska energetickej transformácie, ale tá by mala byť veľmi „smart“ a ľahko prístupná. „Podporu, ktorá neznamená, že potrebujú teraz energetického poradcu alebo platiť ďalšiu firmu, ktorá im pomôže s tou transformáciou,“ uviedla. 

Vo videu sa dozviete, ako na krízu reagujú politici vyspelých krajín a čo by naopak najviac ocenili veľké podniky, ale aj malí a strední podnikatelia.