Odvolanie Rousseffovej pohoršilo vlády iných krajín, hovoria o prevrate
Odvolanie brazílskej prezidentky Dilmy Rousseffovej naštrbilo vzťahy Brazílie s ľavicovými vládami niektorých latinskoamerických štátov. Venezuela, Ekvádor a Bolívia na protest proti rozhodnutiu brazílskeho Senátu, ktoré označili za "prevrat", odvolali z krajiny svojich veľvyslancov a brazílska vláda reagovala rovnakým opatrením.
Obviňujú Spojené štáty
Brazílsky Senát pomerom hlasov 61:20 odvolal Rousseffovú z funkcie pre obvinenia z manipulácie z rozpočtom. Hlasovanie ukončilo v krajine 13 rokov vlády jej Strany pracujúcich a priviedlo k moci jej doterajšieho konzervatívneho viceprezidenta Michela Temera.
Ľavicoví lídri v Caracase, Quite, La Paze a San Salvadore boli spojencami Rousseffovej a jej predchodcu Luiza Inácia Lulu da Silvu. Patril k nim venezuelský prezident Nicolás Maduro, ktorý tvrdí, že za odvolávaním brazílskej prezidentky stáli Spojené štáty.
Brazília obhajuje ústavnosť procesu
"Tento štátny prevrat nie je namierený len proti Dilme, ale aj proti Latinskej Amerike a Karibiku. Je namierený proti nám," vyhlásil Maduro v televíznom vystúpení. "Je to útok proti ľudovému, progresívnemu, ľavicovému hnutiu."
Brazílsky minister zahraničných vecí José Serra obhajoval ústavnosť procesu odvolania Rousseffovej a spochybnil legitímnosť Madurovej vlády. "Venezuelská vláda nemá morálne právo hovoriť o demokracii, keďže nemajú demokratický režim," vyhlásil vo vyjadrení zverejnenom na vládnej webovej stránke, v ktorom tiež obvinil Venezuelu zo zadržiavania politických väzňov.
Politická kríza vo Venezuele už skôr zvýšila napätie vo vzťahoch s vládou Temera, ktorý sa ujal dočasne postu prezidenta, keď Rousseffovej ešte v máji pozastavili výkon funkcie. Ľavicová vláda Salvádora vo vyhlásení uviedla, že Rousseffovej odvolanie "predstavuje vážnu hrozbu pre demokraciu, mier, spravodlivosť, rozvoj a integráciu v Latinskej Amerike". Neoznámila však, že z Brazílie odvolá svojho veľvyslanca.