Energetická kríza zasiahla aj stavebný sektor. Prečo sa ceny novostavieb neznižujú?

Energetická kríza výrazne zasiahla aj do realitného biznisu. Podľa prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov SR Pavla Kováčika má stavebníctvo interakcie s energetikou vo viacerých rovinách, pričom jedna z nich a pomerne rozsiahla je rovina úspor.

„Stavby je možné vybaviť minimálne fotovoltickými zariadeniami tak, aby boli aktívnym producentom energií a vylepšovali energetickú bilanciu, minimálne lokálnu. Druhá rovina je tá klasická výrobná, kde stavebníctvo je pomerne veľkým spotrebiteľom energií ako takých. Či už sú to energie priamo pri prístavbe na prevádzku zariadení, strojov, dopravnej techniky a podobne, ale predovšetkým na výrobu materiálov, pretože tie základné stavebné materiály sú veľmi energeticky náročné na výrobu,“ konštatoval na úvod konferencie.

Energetická kríza mala na stavebný biznis dopad pozitívny aj negatívny. Negatívny bol podľa neho v cenách energií, nedostupnosti stavebných materiálov a naopak pozitívny bol v tom, že sa vytvoril pomerne veľký priestor pre inovácie.

Predseda Združenia výrobcov murovacích materiálov Martin Mihál potvrdil, že ceny zaznamenali značný nárast. Konštatoval, že momentálne sme už niekde za vrcholom a nastal pokles cien. „Súvisí to s tým, že ten skokový rast množstva materiálu, ktorý bol v minulom roku, kedy vlastne žiadny z členov združenia nestíhal doslova zásobovať a boli obrovské čakacie lehoty, tak v priebehu štyroch mesiacov sme sa dostali do stavu, ktorý sme nezažili minimálne 20 rokov. Ten prepad bol veľmi rýchly a veľmi veľký,“ povedal.

Na zdražovanie materiálov malo vplyv zvýšenie ceny energie, ktorá tvorí významnú časť výrobných nákladov. „Druhá časť toho nárastu ceny, ktorá bola súvisí aj s trhovými podmienkami. Keď je niečoho nedostatok, tak musíte regulovať ten nedostatok aj cenou a tá časť kedy sa reguloval nedostatok cenovo, tak tá časť tej ceny sa zase vrátila celkom logicky v tomto roku. Očakávanie, že ešte ďalej by mali klesať materiály si myslím, že to je neoprávnené očakávanie,“ dodal.

Ceny novostavieb neklesajú

Energetická kríza zasiahla aj realitný trh. Naprieč celým Slovenskom máme výrazný pokles v dokončených stavbách. Podľa realitného experta Richarda Churého energetická kríza prišla ruka v ruke s ostatnými rôznymi faktormi, ktoré vplývali na trh realít. „Hovorí sa o tom najviac pri novostavbách, kde tie náklady sú tak enormné pre developerov a samozrejme novostavby alebo developerské projekty sa realizujú rádovo v rokoch. Od plánovania, územného rozhodnutia a tak ďalej ubehne možno aj 10 rokov po konečnú finalizáciu projektu a vtedy sa veľmi ťažko plánujú ceny všetkých vstupov,“ konštatoval.

Trendom je teraz podľa neho to, že developeri napriek tomu, že dramaticky sa znížil dopyt po kúpe nehnuteľností vrátane novostavieb odmietajú ísť s cenou dole. „Tí silní sú ochotní počkať 1-3 roky pri tých vyšších cenách aj za cenu toho, že budú ten projekt predávať povedzme o 3 roky neskôr, alebo, že sa doba predaja predlží. Tým že sa neznižujú ceny developerských projektov alebo novostavieb, tým pádom ich ani veľmi nepribúda,“ dodal.

Zdražovanie cien stavebných materiálov sa nedotklo len developerov, ale aj drobných staviteľov. „Ceny išli hore aj pri individuálnej výstavbe a mnohokrát sme boli svedkami toho, že nejaké množstvo aj povedzme novostavieb, ktoré zamrzli v strede výstavby a ľudia jednoducho neboli schopní pokračovať v stavbe toho domu,“ povedal.

Optimistické očakávania

Prezident Zväzu stavebných podnikateľov očakáva v budúcom roku, čo sa týka vývoja inflácie a vývoja úrokových sadzieb pozitívne signály. „Myslím si, že by to mohlo byť dobré a keď nie koncom roku 2024, tak v roku 2025 by už mohlo nastať mierne oživenie na súkromnom trhu. Verejný stavebný trh významne závisí od politických a teda odborných rozhodnutí vlády a akým spôsobom tie svoje predsavzatia, ktoré som sa dočítal aj v Programovom vyhlásení vlády, dokážu pretaviť do konkrétnych činov,“ myslí si Pavol Kováčik.

Pripomenul, že už dlhodobo žiadajú, aby sa centrálne peniaze presunuli viac do regiónov, pretože tam si lepšie vedia určiť svoje priority a potreby.

Podľa predsedu Združenia výrobcov murovacích materiálov sa kvôli energetickej kríze mierne zmenilo vnímanie ľudí. „Ľudia vnímali energetickú hospodárnosť a to, že museli mať energetický certifikát ako akúsi povinnosť, ktorú každý jednoducho urobil a nezaujímalo ho, čo s tým ďalej. Ľudia to väčšinou nevedeli čítať. Akonáhle sa zvýšila cena energie, tak začali brať do úvahy aj tú reálnu stránku tejto veci,“ povedal Martin Mihál s tým, že máme na trhu nedostatok energetických certifikátorov.

Druhou vecou, čo odkryla kríza je nedostatok ľudí, ktorí stavby realizujú. „Bojujeme za to v rámci združenia, aby sa aj táto situácia zmenila, aby sa podporilo školstvo, ktoré vychováva odborníkov,“ konštatoval. 

Vo videu sa dozviete aj k akej výstavbe sa vrátime a ako vyriešiť problém s nedostatkom ľudí v sektore.