Modernou témou sú zelené riešenia pre biznis a energetiku. Zaostáva Slovensko za svetom?

Viceprezident Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru Ján Rapan konštatoval na úvod konferencie televízie ta3 Energetika, že energia sa bez emisií vyrábať nedá. „Ak si niekto myslí, že dokáže bez emisne vyrábať energiu, veľmi rád sa s ním o tom porozprávam a rád sa pozriem na tie jeho dáta. Je to chiméra, akákoľvek energia, ktorú vyrábame, vyrábame s emisiami,“ uviedol.

Na základe ich výskumu došli k záveru, že u nás dokážeme zásadne znižovať výrobu elektrickej energie zhruba o 2 percentá prostredníctvom zelenej a modrej infraštruktúry.

„Zelená infraštruktúra to nie sú len zelené strechy. To je zeleň, ktorá je v okolí budov a všetkého ostatného. No a logicky tú treba nejakým spôsobom udržiavať, polievať a na to používame dažďovú vodu. Ten výskum nám preukázal, že sme schopní na Slovensku zadržiavať v stovkách miliónov metrov kubických dažďovej vody, ktorá padá zadarmo. Čo s ňou urobíme? Posielame ju do kanálu a ešte za to platíme približne 1,70 euro za každý kubík a tá energetická intenzita spracovania takejto vody je enormná. A tam sa bavíme práve o tých 2 percentách, ktoré by sme dokázali ušetriť, ktoré nemusíme vyrobiť,“ tvrdí.

CEO spoločnosti IPESOFT Florián Kevický priznal, že sa nestíha čudovať, ako technológia v poslednom období v energetike napreduje. „Energetika nebola zrovna takým odvetvím, ktoré bolo nejakým agresívnym hráčom. Tie najmodernejšie technológie ste mohli vídať v telekomunikáciách a bankovníctve a možno v bezpečnosti vojenských technológií. V súčasnosti to ale energetika celkom slušne doháňa,“ myslí si.

Nie je to podľa jeho slov len vojnou na Ukrajine ale celkovou koncepciou Európskej únie.

„Samozrejme covid, energetická kríza a smerovanie Európskej únii k zelenej energii, to všetko prispieva k tomu, že sa dnes dejú aj na takej procesnej úrovni legislatívne opatrenia, ktoré viac menej nútia lokálnych výrobcov, distribútorov a legislatívcov k tomu, aby sa implementovala nová technológia a nové veci. My sme ešte možno 6-7 rokov dozadu chodili po zákazníkov a ponúkali veci, ktoré dnes implementujeme a pýtajú si ich sám,“ dodal s tým, že ponúkajú také technológie, ktoré dokážu zabezpečovať informačné toky pre všetkých účastníkov energetického trhu tak, aby sa to čo najlepšie dokázalo prepojiť, aby sme mali čo najmenej strát, čo najmenej potrebu regulovať a aby distribučky dokázali absorbovať všetku zelenú energiu a preniesť ju tam, kam treba.

Spotrebujeme 1/3 energie

Analytik agentúry GreenTalk Ján Janošovský pripustil, že globálny trend, nie len na Slovensku je, že menej ako 1/3 energie, ktorá sa vyrobí sa užitočne spotrebuje. „Niečo z toho je aj zastaranými technológiami, niečo je spôsobené prirodzeným spôsobom s prirodzenými zákonmi sveta, kde časť tepla už má takú nízku teplotu, že ho nevieme užitočne využiť,“ povedal.

Jednou z technológii, ktorá toto rieši sú napríklad aj tepelné čerpadla.

„Vznikajú projekty u susedov v Čechách, Rakúsku aj v Nemecku, ale aj u nás na Slovensku, ktoré sa snažia tepelné čerpadlá využívať aj na veľmi studené prúdy. Napríklad odpadové vody, ktoré majú niekedy sotva 10 stupňov a týmito desaťstupňovými vodami ohrievať domácnosti a zabezpečovať 60-70 stupňové teploty,“ dodal.

Zelená energia nie je priorita

Podľa experta na energetiku Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Atillu Danka si treba uvedomiť, že momentálne nemáme podobné zdroje energie ako sú fosílne energie a to z toho hľadiska, že fosílne energie majú jedinečnú vlastnosť.

„Oni sú naraz zdrojom, transportným médiom, uchovávateľom energie“ povedal s tým, že keď pracujeme na tom, aby sme prešli od fosílnych palív na iné typy palivá, tak nahradiť celý systém a prebudovať ho, bude ešte veľká práca.

Priznal, že u členov asociácie vníma, že zelená transformácia nie je na prvom mieste. „Všetci skôr vnímajú investície do výrobných kapacít, do ľudských zdrojov a potom až niekde sú tie zelené energie,“ povedal s tým, že pracujú na tom, aby sa to zlepšilo, pretože si ako priemysel uvedomujú ťarchu, ktorá je na nich.

Generálny riaditeľ Viessmann pre SK/CZ Miroslav Janda súhlasí s názorom, že najzelenšia energia je tá, ktorá nie je vyrobená a aj s tým, že priemysel nie je ďaleko k zelenej transformácii.

„Čo sa týka rezidenčnej a komunálnej sfére, tam si myslím, že transformácia môže ísť veľmi rýchlo a je to úžasná výzva týchto dní a týchto rokov,“ povedal.

Tepelné čerpadlá sú podľa jeho slov technológia, ktorá nás ťahá do budúcnosti, no je to o systémových riešeniach, o riešeniach, ktoré kombinujú tepelné čerpadlo s fotovoltikou, s nabíjacími systémami pre budúcu elektromobilitu a s batériovými systémami.

Uviedol, že záujem o čerpadlá a fotovoltiku je obrovský a verí, že od budúceho roku už nabehnú aj reálne dotácie, ktoré boli tento rok zastavené a aj to zabrzdilo celý trh so zelenými technológiami.

Systémové riešenia

Partner advokátskej kancelárie Nomus Marián Bošanský súhlasí, že u nás chýbajú akékoľvek systémové riešenia, ktoré by motivovali podnikateľov inovovať, respektíve využívať zelené technológie.

„Pokiaľ v súčasnosti chcete ísť do nejakého povoľovacieho procesu, tak vám absolútne chýba motivácia, prečo by ste mali investovať a zásadným spôsobom si sťažovať finančne celý proces, pokiaľ vám štát nevytvorí žiadne uľahčujúce mechanizmy, už iba v rámci samotného povolania. Štyri roky sa tu povoľuje v rámci posudzovania vplyvov, čo je úplný začiatok toho procesu,“ konštatoval s tým, že už súčasný zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie jednoznačne pozná výhodu navrhovaných riešení, ktoré nemajú negatívny vplyv na životné prostredie a takéto vôbec netreba posudzovať.

„Naproti tomu ministerstvo životného prostredia si povedalo pred pár rokmi, že my budeme posudzovať všetky. Potom, keď teda zistíme v tom posudzovaní, že nemajú negatívny vplyv, tak až potom teda akože ich nemusia posudzovať. My môžeme mať legislatívu, akú chceme, pokiaľ úradníci, ktorí sú na ministerstve, ju nebudú dodržiavať,“ konštatoval.

Vo videu sa dozviete, čo všetko prinášajú nové technológie, a či má vykurovanie plynom budúcnosť.