Vo svete bežne menia odpad na teplo a elektrickú energiu. Prečo to na Slovensku nevieme?

Nezhodnotiteľný a ďalej nevyužiteľný zmesový komunálny odpad je základnou surovinou pre výrobu elektrickej energie a tepla.

„My vieme, že aj keby sme dnes vedeli plniť kritériá Európskej komisie a maximálne skládkovať na 10 percent a minimálne recyklovať 65 percent odpadu, stále vzniká 20 až 25 percent odpadu, ktoré vyspelé krajiny zhodnocujú v zariadeniach na energetické zhodnocovanie odpadov. V najvyspelejších krajinách na svete sú tieto zariadenia absolútne prirodzenou súčasťou odpadových hospodárstiev, ale aj energetickej infraštruktúry každej tejto krajiny. Dokážu vyrábať z lacného zdroja. Je to asi jediný zdroj, za ktorý vám niekto zaplatí, aby ste si ho zobrali, aby ste z neho vyrobili elektrickú energiu a teplo, ktoré ďalej predávate,“ uviedla, obchodná riaditeľka VEOLIA Petronela Chovaníková.

Dodala, že, keďže sa energia vyrába v podstate zadarmo z odpadu, tak sa tieto energie vyrábajú za ceny z predkrízových období, čiže za ceny tepla a elektrickej energie, ktoré nepotrebujú nijaké štátne dotácie ani subvencie.

Zlacnie Bratislavčanom teplo?

Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ OLO Ivan Sokáč informoval, že od začiatku roka dodávajú teplo bratislavským domácnostiam.

„Máme rozpracovaný projekt modernizácie a ekologizácie ZEVO (Zariadenie na energetické využitie odpadu - pozn.red.) a keď ho ukončíme, tak dodávky budeme vedieť výrazne zvýšiť a tým pádom budeme vedieť zlacniť teplo pre koncových užívateľov, čiže pre bratislavské domácnosti,“ povedal.

Po modernizácii vedia kapacitu na výrobu tepla zvýšiť zhruba desaťnásobne a kapacitu na výrobu elektrickej energie asi trojnásobne. Sľubuje aj maximálne zefektívnenie čistenia spalín.

Súhlasí, že teplo vyrobené z odpadu je najlacnejšie a vždy bude pôsobiť tak, že bude cenu pre domácnosti znižovať. Po modernizácii by chceli dodávať teplo do 35 000 domácností v Bratislave.

Panely sú dostupnejšie

Podľa obchodného riaditeľa spoločnosti Energovision Jozefa Bódiho je v oblasti solárnych panelov obrovská inovácia v tom, že sa stali účinnejšie a hlavne cenovo dostupnejšie. „Dnes sa môže hocikto, domácnosť a aj firma rozhodnúť, že si to namontuje a že si svoju elektrickú potrebu saturuje tým, čo si vybuduje na vlastnej streche,“ uviedol.

Tvrdí, že projekty na strechách fabrík ale aj obyčajných domoch sú zaplatiteľné. Keď je spotreba významná, investícia sa vráti v rozmedzí 4 až 6 rokoch.

„Treba si však uvedomiť, že panely majú životnosť 25 rokov, minimálne garantovanú výrobcom. To znamená, že po tých 6 rokoch sa vám vráti investícia a vy už vyrábate zadarmo. Dotácia to samozrejme zlepšuje a je vždy dobré, keď štát podporuje nejakú novú technológiu,“ myslí si.

Nové technológie však prinášajú aj nutnosť nemalých investícií. Michal Hort, predseda predstavenstva Eosnebotra ubezpečil, že jediné, čo Slovensku nebude v nasledujúcich rokoch chýbať sú peniaze. „Európska únia nám kvôli trom krízam, ktoré sme tu prežívali alebo prežívame, to znamená kovidová, energetická a vojenská, posiela oveľa viac peňazít, ako v minulosti. Nie len klasické eurofondy, ktoré poznáte alebo často skloňovaný Plán obnovy,“ povedal.

Slovensko je dnes podľa neho schopné poslať na účet prijímateľov, to znamená tých, ktorí dostávajú dotácie a granty zhruba 2 miliardy eur ročne.

„Na to, aby sme boli schopní vyčerpať to množstvo peňazí, ktoré nám sem Brusel posiela, by toto číslo malo byť zhruba 4 až 4,5 miliardy eur ročne, čo je brutálny nárast, ktorý pri dnešných procesoch a pri množstve štátnych zamestnancov, ktorí to majú na starosti, nie je možné čerpať. To znamená, že v tejto oblasti sa vyžaduje radikálna reforma, na základe ktorej dospejeme k tomu, aby tie peniaze, ktoré môžeme mať k dispozícii, sme vedeli využiť na to, na čo nám to Brusel poskytuje,“ dodal.

Prezradil, že inovácie boli v minulom období najmenej podporovanou prioritou z eurofondov. „Bolo to bohužiaľ kvôli tomu, že všetky tie peniaze, ktoré boli určené na výskum, vývoj a inovácie síce technicky boli takzvane vyhlásené výzvy, ale drvivá väčšina z nich bola bohužiaľ zrušená. To znamená, že reálne tie peniaze sa k tým prijímateľom nedostali,“ konštatoval s tým, že sa vieme z minulosti poučiť a nastaviť lepšie procesy.

Zaostávame za svetom

Na Slovensku sú len dve zariadenia, ktoré vedia premeniť odpad na teplo a elektrickú energiu.

Podľa experta na odpadový priemysel z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Ladislava Halásza je problém v tom, že u nás neexistuje jasná koncepcia odpadového hospodárstva, ktorá by nás nasmerovala, do akých oblastí treba investovať financie, do akých oblastí treba investovať nové technológie.

„Netreba vymýšľať koleso, stačí sa pozrieť na nášho západného suseda. V Rakúsku moderný systém odpadového hospodárstva veľmi dobre funguje a nehovorím len o nakladaní s komunálnym odpadom, ale celkovo o nakladaní s odpadmi aj vrátane priemyslu, vrátane nebezpečných odpadov. Na skládkach nekončí takmer žiaden komunálny odpad. Čo je možné zrecyklovať sa zrecykluje materiálovo zhodnotí a to, čo nie je možné zhodnotiť sa využije na výrobu energie v zariadeniach na energetické využitie odpadov,“ tvrdí.

Spolupráca v komunite

Kríza podľa riaditeľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE Jána Karabu ukázala, že ľudia začali viac rozmýšľať aj nad energetickými riešeniami.

„Veľa ľudí si začalo inštalovať vlastné zariadenia, čiže hlavne fotovoltiku a tým pádom prišli na to, že to má zmysel, že to už nie je len nejaká luxusná hračka, ale jednoducho je to v princípe skoro až nevyhnutnosť, ak si chceme znižovať účty,“ povedal.

Konštatoval, že v súčasnosti ich ešte čaká veľká výzva ohľadom energetických komunít, pretože tie ešte na Slovensku nie sú.

„Chceli by sme prispieť k rozvoju tohto konceptu, ktorý sa už bez problémov etabloval v iných krajinách. Rakúsko je napríklad veľmi dobrým príkladom. Tam už sú tisícky takýchto komunít, ľudia sa prirodzene združujú do družstiev a spoločenstiev, ktoré si spolu vyrábajú energiu a aj si ju spotrebúvajú a má to veľké prínosy,“ dodal s tým, že Slovensko má v tomto smere veľký potenciál a verí, že to legislatívne podporí aj štát.

Vo videu sa dozviete, či je Slovensko vôbec schopné do roku 2035 splniť ciele, ku ktorým sme sa zaviazali, a to, že budeme maximálne 10 percent komunálneho odpadu skládkovať a minimálne 65 percent odpadu recyklovať.