Prieskum o hazarde: 90 percent ľudí má skúsenosť s hazardnými hrami. Ako nespadnúť do závislosti?
Hranica medzi spoločenským hraním a závislosťou môže byť veľmi tenká. Zástupcovia hazardu sa zhodli, že od ľudí, ktorí už majú problém, nechcú ani euro a skôr hľadajú cesty a možnosti, ako im pomôcť. Ako môže hráč chrániť sám seba a akú pomocnú ruku podávajú prevádzkovatelia? Svoje skúsenosti zdieľali odborníci na konferencii televízie ta3 Zodpovedné hranie.
Riaditeľ odboru procesnej agendy a regulácie hazardu Ministerstva financií Českej republiky Martin Šabo na úvod konferencie uviedol, že reklama na hazard je u našich západných susedov takisto veľká téma. Podľa neho je regulácia reklamy v Čechách prísnejšia ako na Slovensku, napriek tomu, nie je dostatočná. Register vylúčených osôb sa považuje za najefektívnejší nástroj na ochranu hráčov.
„Niektoré osoby sa zapisujú do tohto registra povinne zo zákona. To sú osoby poberajúce dávky v hmotnej núdzi alebo osoby, ktoré s nimi zdieľajú domácnosť. Ďalej sú to osoby v úpadku, osoby, ktorým súd zakázal účasť na hazardných hrách a takisto tí, ktorí neplatia výživné na nezaopatrené deti,“ povedal.
Do registra môžu byť zapísané aj osoby na vlastnú žiadosť. Tých je približne 8 tisíc a týždenne zapisujú okolo 160 osôb. Celkovo majú v Čechách v registri zhruba 200 tisíc osôb. Prispel aj štatistikami, ako sa im podarilo znížiť dostupnosť hazardu. Kým v roku 2011 mali 102 tisíc technických zariadení, v tomto roku sú na 30 percentách. Takisto sa rapídne znížili aj herné priestory. Tých je v Čechách momentálne 700-800. Konštatoval, že hazard sa preniesol do online priestoru a práve pomoc a kontrola hráčov na internete je komplikovanejšia.
Čo odhalil prieskum
Generálny riaditeľ Úradu pre reguláciu hazardných hier Dávid Lenčéš odprezentoval prieskum, ktorý pre účely úradu realizovala agentúra Ipsos. Do prieskumu bolo zapojených 1025 respondentov, pričom polovica boli muži a polovica ženy.
„Predovšetkým sme chceli zistiť, do akej miery má slovenská populácia skúsenosti s hraním hazardných hier a aké sú postoje populácie k tejto téme,“ povedal. Zamerali sa na štyri základné ciele – aké formy najčastejšie populácia na Slovensku využíva, či poznajú princípy zodpovedného hrania, aké majú skúsenosti s nelegálnymi hazardnými hrami a do akej miery ich motivuje reklama.
Z výsledkov prieskumu vyplýva, že skúsenosť s hazardnými hrami má 90 percent populácie. „Čo sa týka mladých ľudí vo veku od 25 do 34 rokov, títo uvádzali častejšiu osobnú skúsenosť práve s výhernými hrami v kasínach. Starší ľudia nad 55 rokov s nižším vzdelaním častejšie nemali v minulosti žiadnu skúsenosť,“ povedal.
Čo sa týka hrania hazardných hrách počas roka, z tohto jasne vyplýva, bez ohľadu na to, či v posledných 12 mesiacov alebo v poslednom mesiaci, že hráči najviac využívajú žrebovú a číselnú lotériu, prípadne kurzové stávky.
Veľmi obľúbeným hazardom na Slovensku sú stávky na športové udalosti. „Čo sa týka preferovania spôsobu hrania hazardných hier, tak častejšie hrajú v rámci online priestoru. 63 percent uvádza, že hrá v tomto priestore. Zaujímavou skutočnosťou je, že ľudia so základným vzdelaním a starší ľudia častejšie preferujú hranie v kamenných prevádzkach. Priemerná doba hrania hazardných hier sa pohybuje približne od 10 do 30 minút,“ priblížil výsledky prieskumu.
Čo sa týka znalosti pojmu „zodpovedné hranie“, tak 70 percent uviedlo, že úplne alebo čiastočne pozná tento pojem a častejšie ho poznali osoby vo veku 15 až 24. Pozitívnym výsledkom skončil aj prieskum ohľadom postoja k financovaniu hazardných hier, keď 89 percent respondentov odpovedalo, že využíva vlastné finančné prostriedky a na hazard si nepožičiava.
„Čo sa týka dodržiavania finančného limitu, tak väčšina uviedla, že tento limit dodržiava. Čiže, ak si stanoví limit, ktorý chce minúť, tak ho väčšinou dodržiava. Ale aj z tých, ktorí ho dodržiavajú sa vyjadrilo celkom značné percento, že nie vždy. Aj z tohto dôvodu je potrebná z pohľadu štátu a regulátora edukácia a prevencia,“ myslí si.
Prieskum takisto ukázal, že s nelegálnymi hrami na internete sa stretli najčastejšie mladí ľudia vo veku 14-17 rokov. Linku pomoci poznajú len zhruba 4 z 10 opýtaných.
Pomoc bez stanovenia diagnózy
Riaditeľ Odborného liečebného ústavu psychiatrického, n. o. Predná Hora Vladimír Stanislav prieskum uvítal, no zdôraznil, že je potrebné urobiť aj nejaké opatrenia. Hlavne by sme sa mali zamerať na primárnu prevenciu. Hráči, ktorí hrajú nechcú byť podľa neho zverejňovaní oficiálne a takisto nechcú chodiť do zdravotníckych zariadení, kde automaticky dostanú diagnózu, ktorú majú potom celý život.
„Musíme mať nízko prahové služby, kontaktné centrá, poradenstvá a psychosociálne centrá, kde nebudú jednak diagnostikovaní, ale kde im bude dané poradenstvo a pomoc,“ zdôraznil.
Najzraniteľnejšia skupina je podľa neho vo veku 25 - 34 rokov. „Myslím na rozhraní normality alebo problémového hrania a závislostnej problematiky. Samozrejme s prevenciou treba ísť ešte nižšie do škôl. Ak chceme učiť zodpovedne a kontrolovane hrať, potrebujeme vstúpiť hrozne veľa finančnými prostriedkami a materiálno technickými do primárnej prevencie,“ dodal.
Riaditeľ Inštitútu pre reguláciu hazardných hier Jan Řehola takisto konštatoval, že kľúčová je prevencia. Za výhodu označil, že o ľuďoch, ktorí majú problém s hraním, na rozdiel od ľudí závislých od alkoholu či tabaku, majú u našich západných susedoch záznamy.
„Máme všetky dáta o ich hraní, vieme ako sa vyvíjajú v čase a sme schopní sledovať rizikové markery, ktoré indikujú, že ten hráč môže začínať strácať kontrolu nad svojím hraním. Máme nástroje, ako môžeme s tým hráčom komunikovať a ako ho môžeme usmerniť k zodpovednému hraniu,“ povedal.
Myslí si, že plošné opatrenia nefungujú. Do regulácie sú podľa neho zavedené opatrenia, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako dobrý nápad, ale často je to len politický nátlak, ako vyzerať dobre pred verejnosťou. V praxi to vraj nevedie k tomu, aby sme hráčov chránili a dosť často to vedie práve k opačnému efektu. Nemyslí si, že takéto opatrenia cielia na ľudí, ktorí to reálne potrebujú.
Pomoc by mala ísť od prevádzkovateľov. Tí sa zhodli, že peniaze od ľudí závislých od hazardu nechcú, skôr hľadajú cesty, ako im pomôcť s ich problémom. Súhlasí, že by mali byť viac prepojené nízko prahové centrá. S národným ústavom duševného zdravia a s adiktológmi vytvárajú preventívny matematický model, ktorý analyzuje hráčske chovania a na základe toho bude schopný hráča dopredu varovať.
Hráč si určí prestávku
CEO spoločnosti Tipsport SK, a. s. Martin Tabák súhlasí, že oni sú tí, ktorí zákazníkov poznajú najbližšie, pretože majú od nich všetky dáta, či už pri registrácii alebo pri tom, ako začnú hrať.
„Toto sme si uvedomili, nie teraz, pretože teraz je to témou dňa, ale povedali sme si to už pred nejakým časom a robili sme postupné kroky k tomu, aby sme sa tomuto trendu prispôsobili. V prvom rade sme založili oddelenie zodpovedného hrania v rámci našej spoločnosti, ktoré sa zaoberá prioritne iba touto vecou,“ povedal.
Zapojili sa do týždňa zodpovedného hrania, kde sa snažili edukovať ľudí, čo je to zodpovedné hranie, akým spôsobom si majú dávať pozor na to, aby nespadli do nejakých problémov a ako sa sami môžu detekovať, že to ich chovanie nie je v poriadku a nie je také, ako by malo byť.
Okrem štandardných obmedzujúcich opatrení, že zákazník si môže nastaviť, koľko denne chce vložiť, koľko chce prehrať a tak ďalej, išli ešte trošku ďalej.
„Dali sme každému klientovi možnosť krátkej prestávky. To znamená, že sám na základe toho, že cíti nejakú potrebu okamžite prestať hrať, tak môže využiť túto službu. I napriek tomu, že hovoríme o krátkej prestávka, trvá od jednej hodiny až do niekoľkých dní. Je veľmi využívaná a za posledné dva mesiace ju využilo napríklad štyri a pol tisíca klientov, ktorí sa takýmto spôsobom, ako keby samovylúčili okamžite a nečakali na vylúčenie z registra vylúčených osôb,“ uviedol.
Ďalším opatrením je rýchle vylúčenie alebo zrušenie hráčskeho účtu v prípade, pokiaľ komunikujeme s klientom, ktorý hovorí o tom, že má problémy s hraním.
„Ak zistíme, že klient má problém s hraním sme tí, ktorí sa hrdo hlásia k tomu, že od takýchto ľudí nechceme prijať ani euro. Chceme im podať pomocnú ruku a chceme im pomôcť v tom, aby problém, ktorý mali, bol čím skôr vyriešený,“ povedal.
Počítačové hry vs hazard
Podľa šéfa liečebného ústavu na Prednej Hore Vladimíra Stanislava sa nedá automaticky vnímať spojenie medzi závislosťou na počítačových hrách a následným prechodom k hazardným hrám.
„Nedá sa to takto jednoznačne povedať. Tak, ako pri alkohole, ľudia, ktorí spoločensky pijú, tak to neznamená, že sa dostanú každý jeden do závislostnej problematiky. Takže určite nie, tam je určitá predispozícia, hrozne veľa premenných do toho vstupuje,“ myslí si. O rizikách treba hovoriť v rámci reklám, v školách a v rodinách.
Problémom skôr môže byť podmieňovanie kupovania nejakých výhod, bez ktorých je hráčovi úplne jasné, že sa nedostane na vyššiu úroveň alebo level. Lenčéš potvrdil, že toto je rezonujúci problém, ktorému sa na úrade venujú.
„V podstate ide o balíčky v rámci bežných hier, s ktorými sa stretávajú mladiství a deti. Nákup týchto balíčkov a ich podstata je, že obsahujú v sebe častokrát znaky hazardu a už sa vychováva mladá generácia práve k tatýmto návykom, ktoré potom vedú aj k rizikovému hraniu ako závislosti na hazardných hrách,“ dodal.
Základom je informovanosť hráčov o rizikách. „Informovanosť je určite základ, pretože preniesť to na niekoho, kto by sa sám mal rozhodnúť na základe nejakých vecí, ktoré dostane, tak je tá najlepšia cesta. Za nás, ako za prevádzkovateľov musím povedať, že my sme na začiatku cesty, kedy chceme ďalej postupovať, chceme získavať nejaké markery o tom, že ten človek začína mať problém, potrebuje pomoc, podať mu ruku ešte v začiatkoch, nie v dobe, kedy už do toho spadne úplne,“ uviedol Martin Tabák z Tipsport SK.