Ranné vtáča ďalej doskáče. Ľudia, ktorí vstávajú skoro, zdedili časť DNA od dávnych predkov

"Analýzou pozostatkov neandertálskej DNA, ktoré sa zachovali v genómoch moderných ľudí, sme objavili pozoruhodný trend," povedal epidemiológ John Capra z Kalifornskej univerzity.

Gény ovplyvňujúce vnútorné hodiny

Mnohé zachované časti DNA podľa neho ovplyvňujú gény, ktoré riadia vnútorné telesné hodiny ľudí, pričom vo väčšine prípadov sa zvyšuje sklon k vstávaniu veľmi skoro ráno.

Vedci pri výskume pracovali s genetickými informáciami a údajmi o životnom štýle pol milióna ľudí, ktoré získali z britskej biobanky.

Capra predpokladá, že mnohí ľudia sú nositeľmi pozostatkov génov, ktoré našim predkom pomohli prispôsobiť sa životu vo vyšších zemepisných šírkach. Skoré vstávanie súviselo so zmenami východu a západu slnka, teda dlhšími a kratšími dňami v rôznych ročných obdobiach.

Čítajte viac

Vedci ostali prekvapení. Pravekí Európania zakladali oheň skôr, než sme si mysleli

Dôvod nie je len potomstvo neadrtálcov

Byť ranným vtáčaťom však podľa výskumníkov nevyhnutne nevyžaduje neandertálske gény. Prebúdzanie totiž ovplyvňujú stovky rôznych génov, pričom ich dopĺňa množstvo environmentálnych a kultúrnych vplyvov. Samotné pozostatky neandertálskej DNA tak majú na vstávanie iba malý vplyv.

Človek rozumný (Homo sapiens) začal migrovať z Afriky do Eurázie asi pred 70-tisíc rokmi, kde sa začal krížiť s neandertálcami. Tí už boli prispôsobení na život v chladnejšom podnebí na severe, kde sa v priebehu roka mení aj dĺžka dňa. Vďaka tomuto kríženiu dnešní ľudia majú v genetickej výbave aj asi štyri percentá neandertálskej DNA vrátane génov súvisiacich s pigmentáciou kože, ochlpením, ukladaním tuku a imunitou.

Čítajte viac

Čo Slovákov najviac zaujímalo v roku 2023? Google zverejnil trendy, ktoré dominovali