Viac než tretina Slovákov si myslí, že Rusko je silnejšie ako EÚ. U ľudí panuje aj nedôvera voči Európskemu parlamentu
Dôvera v európske inštitúcie je u Slovákov nízka, rovnako ako záujem o voľby do Európskeho parlamentu. Mnoho ľudí si myslí, že je EÚ oveľa slabšia ako Rusko.
Až 50 % Slovákov nedôveruje Európskemu parlamentu, vyplýva to z nedávnych dát EÚ. Zvyšné percentá opýtaných sú rozdelené medzi tých, ktorí EP dôverujú (38 %) a odpovedať nevedelo zhruba 11 % ľudí. S odchýlkou pár percent je to realitou aj ostatných európskych inštitúcií ako komisia, rada a centrálna banka.
EÚ verzus Rusko
Pri otázke, či je EÚ silnejšia ako Rusko, 38 % opýtaných verí, že je Únia silnejšia. Zhruba 15 % ľudí odpovedalo, že sú na tom veľmoci rovnako a 39 % si myslí, že je EÚ slabšia. Pri rovnakej otázke, no v porovnaní s USA, odpovedalo 41 %, že je Európa slabšia ako USA.
O európske záležitosti majú najvyšší záujem Malťania a Holanďania. Slovenský záujem o európske veci sú na rovnakom percente (16) ako aj Bulhari, Fíni alebo napríklad Rakúšania.
Nespokojnosť s fungovaním demokracie
S fungovaním demokracie v domácej politike sú veľmi spokojné dve percentá Slovákov, na opačnom spektre je 24 % ľudí, ktorí spokojní nie sú.
Pocit, že na názore bežného človeka záleží, má v oblasti európskej politiky len menšina ľudí.
Témy, ktoré hýbu s ľuďmi
Slováci vnímajú ako najväčší problém zvyšovanie cien, dodávky energií, ale aj zdravotníctvo. Najmenej ich zaujíma terorizmus, dane ale aj klimatická situácia. Opýtaní si myslia, že reformy sú najpotrebnejšie v oblasti verejného zdravia a vzdelávania.
Síce Slováci skôr nedôverujú EÚ, no z pohľadu pomocí pri reformách si najviac ľudí myslí, že by nám EÚ mala poskytovať najme finančnú pomoc a poskytnúť "know-how" pri ich implementovaní.
Najdôležitejšou hodnotou podľa Slovákov, ktorá by sa mala riešiť v EP, je sloboda slova a prejavu. Vo väčšine členských štátov je to téma demokracie.
V porovnaní s parlamentnými, prezidentskými a komunálnymi voľbami sú európske pre Slovákov najmenej dôležité.
Dáta Európskej Únie nám formou prezentácie poskytol sociológ Pavol Baboš z Katedry sociológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
