Séria vrážd žien znepokojila Balkán. Jednotlivé krajiny sa postavili proti násiliu na ženách
Brutálne vraždy žien v krajinách západného Balkánu vyvolali poplach a odhalili chyby v systéme. Spoločnosť si začína uvedomovať, že nejde o súkromnú záležitosť ale o celospoločenský problém.
Ženy obeťami
Muž v Bosne zabil svoju manželku a svoj brutálny čin vysielal naživo na Instagrame. V susednom Srbsku bolo tento rok pri útokoch na základe pohlavia zabitých 27 žien, a to napriek snahám o zvýšenie informovanosti a zvrátenie tohto trendu. Aktivisti v Kosove tvrdia, že násilie páchané na ženách je tam „národnou hrozbou".
Obťažovanie je bežné
Na celom západnom Balkáne sú ženy obťažované, znásilňované, bité a zabíjané, často svojimi partnermi a po opakovanom nahlásení násilia úradom. Tento región je silne konzervatívny, so stáročnou tradíciou mužskej dominancie, ale tento problém prudko vzrástol po vojnách v 90. rokoch 20. storočia a politických, hospodárskych a sociálnych krízach, ktoré pretrvávajú od skončenia konfliktov.
Pozrite si archívny rozhovor o nutnosti predchádzať násiliu na ženách:
Protesty aktivistiek
V reakcii na to ženské skupiny v regióne zorganizovali protesty, aby upriamili pozornosť verejnosti a požadovali opatrenia. Zriadili linky pomoci a útulky pre ženy. Aktivistky však obviňujú úrady z toho, že nekonajú ráznejšie na ochranu žien a proti kultúre beztrestnosti.
Verejnosťou v Bosne a širšom regióne v auguste brutálne otriaslo, keď v severovýchodnom bosnianskom meste Gradac na živom videu na Instagrame strelil do hlavy ženu jej bývalý partner.
Vražda bola „taká hrozná a tragická", že „otvorila oči", povedala Jadranka Miličevićová zo skupiny Cure (Girls).
Podľa aktivistov väčšina krajín západného Balkánu prijala zákony a nariadenia na boj proti násiliu páchanému na ženách, ale ich uplatňovanie je stále nedôsledné.
Napríklad Bosna bola jednou z prvých krajín, ktoré ratifikovali Istanbulský dohovor Rady Európy o násilí páchanom na ženách, ale odvtedy sa tento problém len prehĺbil, uviedol Miličevič.
Jadranka Milevic
Ignorácia násilia v spoločnosti
„Podpísali sme všetky relevantné medzinárodné deklarácie, rezolúcie a dohovory, ale ich uplatňovanie je otázne," povedala Miličevič. „Príliš veľa ľudí stále vníma (domáce) násilie ako súkromnú záležitosť, súkromnú vec medzi dvoma ľuďmi. Nechápu, že ide o spoločenský problém."
„Žiaľ, to, čo vidíme tu (na Balkáne), je, že násilie sa schvaľuje. Je to model správania, ktorý nie je dostatočne verejne odsudzovaný," povedala Vanja Macanovićová z Autonómneho ženského centra v Srbsku.
Mierne tresty
Pozorovatelia ako jeden z kľúčových problémov uvádzajú mierne tresty za násilie a zabitie žien v Bosne. V správe GREVIO, odborného orgánu monitorujúceho vykonávanie Istanbulského dohovoru, z roku 2022 sa uvádza, že takéto postupy súdov živia „pocit beztrestnosti", ktorý silno pociťujú páchatelia aj ich obete.
Len raz bol vrah odsúdený na maximálny trest 40 rokov v prípade, keď bola obeťou žena, uviedla Miličevič. Podľa miestnych údajov bolo v krajine s 3,3 milióna obyvateľov za posledných 10 rokov zavraždených celkovo 65 žien a päť žien prežilo pokus o vraždu.
