Pohľad do zákulisia univerzitného hokeja: Ako je to s financovaním ligy, štúdiom či motiváciou hráčov?
Hrajú na báze dobrovoľnosti, stíhajú to popri štúdiu a stále je tu šanca obliecť si národný dres. Mladí hráči majú o Európsku univerzitnú hokejovú ligu (EUHL) záujem. Tá je na hokejovej mape už desať rokov. O jej fungovaní sme sa pozhovárali s Petrom Špankovičom, generálnym manažérom EUHA (Európska univerzitná hokejová asociácia), ktorá je riadiacim orgánom EUHL.
Projekt EUHL je tu už 10 rokov. Ako by ste ich zhodnotili, aké boli?
Projekt, resp. ligu EUHL sme založili v roku 2013. Išlo vôbec o prvú medzinárodnú univerzitnú hokejovú ligu v Európe. Za ten čas v nej pôsobili vysokoškolské tímy z deviatich európskych krajín – zo Slovenska, Českej republiky, Rakúska, Poľska, Maďarska, Švédska, Estónska, Lotyšska a Rumunska. Keď sa zameriame na Slovensko a naše tímy, celkovo si ich súťažou prešlo desať a spolu okolo 1350 hráčov. Začiatky boli opatrné, ale smelé, no a dnes vidíme, že naše úsilie má zmysel.
Účastníci a aj ich počet sa pomerne často mení. Je už ten čas nejakým spôsobom to zastabilizovať?
Určite áno. Našou víziou je vybudovať silnú celoeurópsku ligu, pričom tímy, resp. krajiny by boli rozdelené do divízii. Čo sa týka počtu účastníkov, samozrejme, že by sme boli najradšej, ak by sme ich mali stabilných a súťaž by sa len rozrastala. Teda, aby tímy z ligy neodchádzali a nezanikali. Toto ale, žiaľ, nemáme len vo svojich rukách. Zodpovedné sú za to primárne tímy, ich vedenie a školy, ktoré ich zastrešujú.
Prečo tímy zanikajú? Čo je najväčší problém?
Nebudem chodiť okolo horúcej kaše – tak ako v profesionálnom hokeji, tak i v univerzitnom, sú najväčším problémom financie. V prípade tímov EUHL, ktoré zanikli, sa k finančným problémom pridali aj ťažkosti tipu zlé podmienky na zimných štadiónoch, organizácia klubu bola založená na dvoch-troch ľuďoch z radov študentov a je logické, že po absolvovaní štúdia odišli za prácou. Nemali za seba v tíme náhradu. Poučení z týchto skutočností sa snažíme apelovať na tímy a školy, aby sa zástupcovia univerzít priamo, resp. viac zapájali do organizácie mužstva.
Ako jeden z možných problémov uvádzate zlé podmienky na zimných štadiónoch. Čo to reálne znamená?
Myslím si, že každé mužstvo si zaslúži dostať priestor pre tréningové jednotky – teda niekoľko hodín týždenne na ľade. Niekoľko tímov bolo zastavených práve týmto, že v danom meste nebol priestor na to, aby mohli dostatočne trénovať, resp. ak ten voľný ľad aj bol, tak ich to stálo neskutočne veľa peňazí. Po finančnej stránke sa to tak nedalo zvládnuť.
Sú teda naopak aj tímy, ktorým sa podarilo vybojovať si adekvátne podmienky na ich chod a hráči tak majú akúsi istotu a zázemie?
Istotu nemá v dnešnej dobe nikto v ničom. (smiech) Ale áno, sú aj na Slovensku tímy, ktoré majú veľmi dobré podmienky. Spomeniem napríklad Gladiators Trenčín, ktorí sú súčasťou EUHL od jej samého začiatku, alebo UMB Hockey team Banská Bystrica, ktorý sa pridal rok po tom. Veľkú rolu zohráva napríklad i podpora zo strany mesta, možnosť mať vlastnú kabínu či podpora zo samosprávy.
Narovinu, ako je to s financovaním?
Slovenské tímy sú podporované Ministerstvom školstva, ktoré podporuje viaceré univerzitné športy. Financie idú cez Slovenskú asociáciu univerzitného športu (SAUŠ), pričom práve SAUŠ vyčlenenú konkrétnu sumu pre univerzitný hokej smeruje asociácii SUHA (Slovenská univerzitná hokejová asociácia). Tá peniaze prerozdelí medzi jednotlivé slovenské tímy. Vo všeobecnosti je SUHA najväčším sponzorom tímov. Každé slovenské mužstvo od nej dostáva 23-tisíc eur. V minulosti boli slovenské tímy podporované aj Slovenským zväzom ľadového hokeja.
Zvyšok je na šikovnosti manažérov jednotlivých tímov. Či už „lovia“ medzi lokálnymi podnikateľmi, nadnárodnými spoločnosťami, či sa sústreďujú na finančnú podporu alebo na barter, to je len a len na nich. Od SUHA majú veľmi slušný finančný základ a či si ten rozpočet dokážu navýšiť, je, ako som povedal, len na nich.
A čo taký turnaj akým bol World Cup, resp. Svetový pohár univerzitného hokeja?
Pri jeho organizovaní nám po finančnej stránke prispel aj Slovenský zväz ľadového hokeja a tiež slovenské Ministerstvo školstva. Výbornú prácu odviedol prezident EUHA Ľubomír Sekeráš, ktorý zabojoval na spomínaných frontoch a podarilo sa mu dosiahnuť cieľ, ktorým bola vyššie spomínaná finančná podpora.
Vráťme sa ešte na chvíľu k lige a jej fungovaniu ako takému. Aké sú podmienky pre vstup tímu do EUHL?
Popravde, nie sú nijak dramatické či náročné. Dôležité je však myslieť na to, že hrať v tíme môžu len hráči, ktorí majú štatút študenta – vysokoškoláka, resp. môže ísť aj o maturantov, príp. o čerstvých absolventov vysokých škôl; hrať môžu rok po úspešnom ukončení vysokej školy. A tiež treba myslieť na to, že tím by mal mať nejaké to svoje zázemie a priestor na tréningové jednotky. Ako som už spomínal na začiatku, mnohé tímy na toto doplatili, lebo nemali kde trénovať.
S potenciálnymi nováčikmi komunikujeme a vysvetľujeme ako by mal fungovať realizačný tím, aké má povinnosti, a tiež aký je postup na založenie klubu vrátane právnych krokov a registrácie. Na základe našich doterajších skúseností sa im snažíme poradiť aj ohľadom hľadania vhodných priestorov na tréningy a zápasy, ako osloviť potenciálnych hráčov, trénerov a ďalší personál klubu. Poskytujeme aj podrobný prehľad možných finančných zdrojov pre klub či návody na vytváranie marketingových materiálov a komunikácie na sociálnych sieťach.
Na jednej strane ide o amatérsku súťaž, súčasne však cítiť z vašich slov veľkú dávku profesionality.
(smiech) Ďakujem. To, že ide o amatérsku súťaž neznamená, že je robená „na kolene“. Práve naopak. Celé jej fungovanie sa snažíme dostávať stále vyššie a vyššie, aby sme aj zo strany potenciálnych sponzorov a partnerov boli vnímaní ako seriózna súťaž. To, že má liga štatút amatérskej, znamená, že hráči, ktorí v nej pôsobia, nedostávajú plat.
Hovoríte, že hráči nie sú za svoj výkon na ľade platení. Čo je teda pre nich nazvime to motiváciou, dôvodom, prečo hrajú v EUHL?
Najlepšie by bolo opýtať sa ich. (smiech) Vo všeobecnosti ale ide o hráčov, ktorým sa nepodarilo presadiť sa v seniorskom, profesionálnom hokeji, a tak sa rozhodli pre štúdium na vysokej škole. Vďaka projektu EUHL sa nemuseli vzdať ani svojho obľúbeného športu a takto ho môžu skĺbiť so spomínaným štúdiom. Dobrovoľnosť ako taká je skvelá v tom, že vďaka nej vidíte, kto skutočne chce – že to nerobí pre peniaze, ale preto, že daný šport miluje.
Je EUHL konečná zastávka? Teda posledná možnosť pre tých, ktorým to v profesionálnom hokeji nevyšlo?
Nemusí. Máme za sebou viacero prípadov, kedy hráči pôsobili v tímoch EUHL a následne sa dostali ešte napríklad do prvej slovenskej ligy. Alebo aj takých, ktorí hrali v EUHL počas svojho juniorského obdobia a teraz hrajú slovenskú extraligu. Vždy je to len na šikovnosti daného hráča. No a koniec koncov, akousi ďalšou zastávkou môže byť aj miesto v univerzitnej reprezentácii. Práve tento rok sme mali ďalší ročník Svetového pohára.
O aké podujatie ide, resp. išlo?
Jednoducho povedané – konfrontácia univerzitných výberov z viacerých, nielen európskych krajín. Prvý ročník World Cupu bol v roku 2018, teraz bol druhý. Slovenský výber na čele s trénerom Braňom Jánošom obsadil tretie miesto, čo bolo spomedzi európskych účastníkov najlepšie. Vo finále totiž proti sebe natrafili USA a Kanada.
Turnaj je skvelý nielen kvôli zápasom a teda konfrontácii na ľade s vysokoškolákmi z celého sveta, ale prebiehajú na ňom aj konferencie, z ktorých ťažia realizačné tímy. Manažéri, resp. zástupcovia tímov si vymieňajú skúsenosti, nadväzujú spolupráce. My ako EUHL sme na univerzitnej hokejovej mape pomerne krátko, ale v zámorí má univerzitný hokej veľmi dlhú históriu, je tam na skvelej úrovni a tak sa môžeme od nich učiť.
World Cup bol podľa vašich slov teda po piatich rokoch. Je už teraz snaha o zorganizovanie ďalšieho ročníka?
Určite áno. Prebiehajú rokovania a radi by sme ho „presťahovali“ tento raz z Rumunska do Poľska. Je to ale beh na dlhé trate, nedá sa to za mesiac a ani za rok. Chceli by sme, aby bol v apríli 2025. Pevne verím, že za ten čas nám do EUHL pribudnú ďalší šikovní hráči, ktorí nás budú môcť reprezentovať na medzinárodnej pôde.