Vrah Molnár po rokoch spísal, čo sa po revolúcii odohralo v Rakúsku
Spolu so svojim kumpánom boli prvými vrahmi, ktorí v Československu po nežnej revolúcii dostali doživotné tresty. 74-ročný Ján Molnár sa po rokoch mohol dostať na slobodu, svoju žiadosť však stiahol. Sudcovi však doniesol papiere, ktoré majú popisovať jeho hrozný čin.
Žiadosť vzal späť
Ján Molnár, prvý vrah, ktorého po Nežnej revolúcii v roku 1989 odsúdili na doživotie, zostáva naďalej za mrežami väzenia v Leopoldove. Na verejnom zasadnutí totiž vzal späť svoju žiadosť o podmienečné prepustenie.
Ján Molnár je jeden z dvoch právoplatne na doživotie odsúdených vrahov, ktorí v auguste 1990 v Rakúsku znásilnili a následne zaškrtili Holanďanku Gabriellu Widdershovenovú–Groenovú. Brutálny čin vtedy šokoval rakúsku aj slovenskú verejnosť.
V zmysle Trestného poriadku Molnár požiadal o podmienečné prepustenie z väzenia po 25 rokoch výkonu trestu. Súd o jeho žiadosti rozhodoval dnes, Molnár však ihneď po otvorení verejného zasadnutia vzal svoju žiadosť späť.
Za toto som zavretý 26 rokov
V súčasnosti už 74-ročný vrah vstúpil do pojednávacej miestnosti s paličkou v ruke, o ktorú sa celý čas podopieral. Súd a prítomnú verejnosť zdvorilo pozdravil kývnutím hlavy. Súd nepovolil vyhotovovanie žiadnych fotografií ani videozáznamov z verejného zasadnutia.
„Pán sudca je chcem len dve vety povedať. Aby sa to celé zastavilo a ja to odvolám. Nežiadam žiadne súdne pojednávanie, nič,“ povedal Molnár. Na ďalšiu otázku sudcu, či berie späť svoju žiadosť odpovedal „áno“.
„A ešte by som, ak dovolíte, toto by som Vám chcel dať, že by ste si to potom pozreli a aby ste vedeli čo vlastne v skutočnosti sa stalo. Za toto som zavretý 26 rokov,“ dodal Molnár a predložil súdu viaceré písomnosti.
Okresný súd v Trnave vzal späťvzatie žiadosti odsúdeného na vedomie a verejné zasadnutie vyhlásil za skončené. Molnár pri odchode z pojednávacej miestnosti na otázku novinárov odpovedal, že na slobodu chce ísť, ale nie za takýchto podmienok. Z jeho slov vyplynulo, že pravdepodobne sa mu nepáčili posudky, ktoré o jeho osobe vypracovali.
Prví odsúdení
Ľubor Masár a Molnár boli po Nežnej revolúcii prví, ktorých odsúdili na doživotie za vraždu. Predtým, za bývalého režimu, boli súdení za rozličné trestné činy. Boli však prepustení na slobodu, keďže sa na nich vzťahovala rozsiahla amnestia vtedajšieho prezidenta Václava Havla. Masár už raz, v roku 2014, o podmienečné prepustenie požiadal, nespĺňal však zákonné dôvody - nemal odsedených 25 rokov.
Masár, pôvodom z Trnavy, spoločne s Molnárom v auguste 1990 v Rakúsku znásilnili a následne zaškrtili Holanďanku Gabriellu Widdershovenovú–Groenovú. Jej manžela zviazali, ťažko zranili a vyhodili z auta. Ten však útok prežil a neskôr na súde proti páchateľom svedčil.
Oboch zločincov poslal do výkonu trestu odňatia slobody na doživotie Mestský súd v Bratislave. Vrahovia počas procesu usvedčovali jeden druhého. Telo Holanďanky sa našlo v značnom štádiu rozkladu približne po dvoch mesiacoch. Masára sa podarilo polícii chytiť po necelých dvoch týždňoch. Brutálny čin šokoval vtedy slovenskú aj rakúsku verejnosť.