Vatikánski astronómovia hľadajú odpovede na biblické otázky
Vyšla po narodení Ježiška hviezda nad Betlehemom? A pokrstil by pápež mimozemšťanov, keby prileteli na Zem? Týmto i ďalším otázkam sa venujú vatikánski astronómovia Guy Consolmagno a Paul Müller. Obaja sú fyzici a zároveň jezuiti. Pracujú v pápežskom observatóriu vo Vatikáne, píše nemecký denník Welt.
Pápeži a hviezdy
Ku hviezdam vzhliadajú pápeži od 16. storočia, ale ako trvalá stavba vzniklo vatikánske observatórium až v roku 1891. Odvtedy si však vydobylo vo vedeckom svete dobrú povesť, za prevratné sa považujú napríklad merania spektrálnych línií kovov. Vatikán má aj jednu z najväčších zbierok meteoritov na svete.
V súčasnosti má observatórium dve odbočky. Administratívne centrum je v starom observatóriu v letnom sídle pápežov, zámku Castelgandolfo. Najviac času ale vedci trávia v arizonskom Tucsone, kde vzniklo nové observatórium. V Ríme je totiž veľké svetelné znečistenie, čo znemožňuje pozorovanie hviezd.
Istota, že Zem zanikne
Ako to vlastne bolo s betlehémskou hviezdou? V marci roku 6 pred našim letopočtom, čo je potenciálne skutočný rok narodenia Ježiša Krista, nastala skutočne neobvyklá planetárna konštelácia: súčasne vyšli Venuša, Merkúr, Mars, Jupiter a Saturn, Slnko a Mesiac tesne po nove.
Jedným z bodov, na ktorých sa zhoduje kresťanská viera aj fyzika, je istota, že Zem raz zanikne. "Môžeme s istotou povedať, že koniec planéty je nevyhnutný," píšu astronómovia Guy Consolmagno a Paul Müller. Aj veda pokladá za štatisticky vysoko pravdepodobné, že do Zeme buď narazí asteroid a zničí ju, alebo život na Zemi zanikne, keď vyhasne Slnko.
