Od atentátu na prezidenta Kennedyho ubehlo 60 rokov. Čo všetko stihol počas úradovania?
Uplynulo 60 rokov od atentátu a úmrtia 46-ročného prezidenta USA J. F. Kennedyho z 22. novembra 1963. John Fitzgerald Kennedy bol 35. prezidentom Spojených štátov amerických a zároveň v poradí štvrtým, ktorý bol zavraždený počas výkonu funkcie.
Bývalý americký prezident zomrel na následky atentátu, v Dallase ho zasiahol smrteľný výstrel z pušky. Incident, ktorý sa stal počas Kennedyho návštevy Texasu, je dodnes predmetom dohadov, špekulácií a bol inšpiráciou pri realizácii viacerých umeleckých diel.
Životná cesta
John Fitzgerald Kennedy sa narodil 29. mája 1917 v Brookline v americkom štáte Massachusetts ako druhé dieťa v rodine bankára a obchodníka s nehnuteľnosťami Josepha Kennedyho a Rose Fitzgeraldovej-Kennedyovej. Mal osem súrodencov. Od detstva ho prenasledovali početné zdravotné problémy.
Po absolvovaní strednej školy sa stal členom Harvardovej univerzity, kde študoval politológiu a medzinárodné vzťahy. Univerzitu absolvoval v roku 1940 s vyznamenaním. Po vstupe USA do druhej svetovej vojny v decembri 1941 nastúpil do armády. V Tichom oceáne sa vyznamenal ako veliteľ hliadkového člna.
Po druhej svetovej vojne pracoval ako reportér. Jeho politická dráha sa začala zvolením do federálnej Snemovne reprezentantov USA v roku 1946 za Demokratickú stranu. V roku 1952 zvolili J. F. Kennedyho za člena Senátu USA a v roku 1956 sa neúspešne pokúsil stať sa viceprezidentským kandidátom. Okamžite po voľbách začal pracovať na tom, aby uspel o štyri roky. V roku 1960 sa Kennedymu podarilo získať nomináciu Demokratickej strany na post hlavy štátu. Kandidátom republikánov sa stal Richard Nixon (prezidentom bol napokon v rokoch 1969 až 1974).
Viróza v prospech Kennedyho
V súboji Kennedyho s politicky skúsenejším Nixonom zohrala kľúčovú rolu historicky prvá televízna diskusia prezidentských kandidátov 26. septembra 1960. Sledovalo ju vyše 66 miliónov divákov.
Podľa svedkov Kennedy v debate zatienil Nixona, ktorý sa zotavoval po viróze. Domnienku, že významnú rolu zohral výzor kandidátov, potvrdil fakt, že kým rozhlasoví poslucháči favorizovali viac Nixona, televíznych divákov presvedčil práve Kennedy. Kandidáti sa stretli na obrazovkách ešte tri razy a síce 7., 13. a 21. októbra.
Tesné víťazstvo
Napokon Kennedy v novembri 1960 zvíťazil vo voľbách tesnou väčšinou (najmenšou od roku 1884). Prezidentskú prísahu zložil 20. januára 1961. Stal sa prvým prezidentom, ktorý sa hlásil ku katolíckej viere (tak ako súčasný prezident Joe Biden).
Funkčné obdobie
V jeho funkčnom období sa odohrala neúspešná invázia v Zátoke svíň (17. – 19. apríla 1961), vojenská akcia exulantov z Kuby s cieľom zvrhnúť kubánskeho predáka Fidela Castra. Akcia nemala oficiálnu podporu americkej administratívy.
V auguste 1961 vypukla berlínska kríza, keď komunisti rozdelili mesto múrom. Kennedy počas návštevy Berlína predniesol známy prejav, z ktorého pochádza známa veta: "Som Berlínčan."
Prezident Kennedy tiež inicioval nákladný vesmírny program, ktorý vyvrcholil v roku 1969 letom Američanov na Mesiac.
Jadrová vojna na dosah
Na pokraji jadrovej vojny sa svet ocitol počas karibskej krízy na jeseň roku 1962. Išlo o dramatické vystupňovanie napätia medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom po tom, ako Sovieti rozmiestnili na Kube svoje jadrové rakety stredného doletu. Kríza sa skončila, keď sovietsky vodca Nikita Chruščov súhlasil so stiahnutím ruských zbraní z Kuby.
Deň atentátu
Krátko potom, ako uplynulo tisíc dní z jeho funkčného obdobia, navštívil Kennedy v rámci blížiacej sa volebnej kampane Dallas. Na letisku pristalo jeho lietadlo okolo pol dvanástej miestneho času. Kolóna s otvorenou limuzínou, v ktorej sedel John Fitzgerald Kennedy s manželkou Jacqueline a texaský guvernér John Connally takisto s manželkou, prechádzala ulicami Dallasu.
Približne o pol jednej miestneho času zazneli výstrely. Prezidenta previezli do nemocnice, kde cca po hodine oznámili oficiálne jeho úmrtie. Približne 45 minút po streľbe na prezidenta niekto na ulici zastrelil strážnika J. D. Trippita.
Prenasledovanie Trippitovho vraha sa skončilo v kine Texas Theater, kde polícia chytila muža s revolverom. Vysvitlo, že je to Lee Harvey Oswald. Obvinili ho z Trippitovej vraždy a potom aj z vraždy prezidenta Kennedyho.
Strelec sa pred súd nepostavil
Obe obvinenia Oswald odmietol. Pred súd sa nikdy nepostavil. Pri prevoze do okresnej väznice ho v podzemných garážach dallaského policajného veliteľstva 24. novembra 1963 postrelil Jack Ruby, majiteľ miestneho nočného klubu. Údajne z pomsty za prezidentovu smrť. Oswald ťažkým zraneniam podľahol; o štyri roky neskôr zomrel na rakovinu aj Ruby.
Hodina a pol bez prezidenta
Viceprezident Lyndon Johnson zložil sľub na palube prezidentského lietadla Air Force One smerujúceho z Dallasu do Washingtonu približne hodinu a pol po tom, ako jeho John Fitzgerald Kennedy zomrel. Hneď 29. novembra 1963 zostavil komisiu, ktorá mala vyšetrovať atentát na J. F. Kennedyho - na jej čele stál predseda Najvyššieho súdu USA Earl Warren, preto ju nazývajú aj Warrenovou komisiou.
