Nafukovacia či recyklovaná? 6 podôb novej vesmírnej stanice
Medzinárodná vesmírna stanica nebude slúžiť naveky a odborníci už debatujú o podobe jej možného nástupcu, ktorý môže slúžiť aj ako zastávka na ceste na Mars. Pozrite si šesť možných podôb novej stanice.
Všetko úsilie smeruje k tomu, aby sa astronauti po roku 2030 mohli dostať na povrch Červenej planéty. Dopraviť ich tam má kozmická loď Orion s pohonom superrakiet za 6 až 8 mesiacov. Tento čas je však príliš dlhý, okrem zhubnej radiácie a beztiažového stavu netreba zabúdať na pocit stiesnenosti a osamelosti v malom priestore kozmickej lode.
Nová vesmírna stanica by sa dala využiť ako medzizastávka na tejto prelomovej ceste. Nástupca súčasnej stanice, ktorá obieha okolo Zeme, by mohol podľa aktuálnych plánov krúžiť okolo Mesiaca.
NASA vybrala šesť amerických spoločností, aby vytvorili prototypy vesmírnej stanice. Model by zatiaľ podrobili testovaniu na Zemi. "Pozemné prototypy sa použijú primárne z troch dôvodov: testovanie podporných systémov, skúška ľudského faktoru a skúšobnej prevádzky a pomôže aj definovať celkovú funkčnosť," uviedla NASA, ktorá už na projekt vyčlenila 65 miliónov dolárov.
1. Bigelow Aerospace
Táto spoločnosť je veľkým fanúšikom nafukovacích modulov. Stojí aj za experimentálnym nafukovacím modul BEAM, ktorý sa v súčasnosti testuje na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Zatiaľ modul len zľahka oťukávajú, párkrát do roka do neho astronauti zo stanice vstúpia a odoberú vzorky vzduchu, zmerajú teplotu a radiáciu. Nazbierané poznatky z testovania sa využijú pri skonštruovaní prototypu základne s názvom XBASE. Ten už je mnohonásobne väčší ako testovaný modul, dosahoval by 330 metrov kubických.
2. Boeing
Najväčší výrobca leteckej techniky má tiež bohaté skúsenosti s technikou vo vesmíre. Už 15 rokov sa podieľa na rozvoji Medzinárodnej vesmírnej stanice. Priaznivcov by najradšej prekvapil s novým obytným modulom, ktorý zabezpečí ľudstvu možnosť ešte dlhšieho pobytu vo vesmíre.
3. Lockheed Martin
Klasický dodávateľ americkej armády oprášil ideu logistických modulov, ktoré sa používali na dodávku nákladu na vesmírnu stanicu. Spoločnosť okrem reálneho pozemného prototypu sľubuje použitie virtuálneho modelu, ktorý pomôže v doladení obytného modulu.
4. Orbital ATK
Túto spoločnosť poznáme ako tvorcu vesmírnej lode Cygnus. Používa sa ako nákladná loď pre Medzinárodnú vesmírnu stanicu a nepotrebuje posádku. Tieto skúsenosti a aj samotná loď by mala byť základom pre budúci prototyp. Veľkou výzvou zostáva otestovanie možného prepojenia s loďou Orion. Idea spoločnosti je jednoduchá - už existujúci Cygnus chce pretvoriť na plnohodnotný obytný modul.
5. Sierra Nevada Corporation’s Space Systems
Spoločnosť z Colorada zdôrazňuje, že by chcela dosiahnuť konštrukciu obytnej stanice len s použitím troch či štyroch komerčných rakiet. Koncepciu stavia už na existujúcom raketopláne Dream Chaser, ktorý si Američania zazmluvnili na dodávku zásob pre astronautov žijúcich na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Inžiniersky tím verí, že keď sa k nemu pridajú nafukovacie moduly a pohonné jednotky a doplní sa systém podpory života, bez ktorého by astronauti nemali vhodné prostredie na prežitie, vznikne plne funkčná vesmírna stanica.
6. NanoRacks
Súkromná spoločnosť spolupracuje s Európskou vesmírnou agentúrou či so súkromnými vizionárskymi projektami ako je Virgin Galactics či Blue Origin. NanoRacks propaguje nízkonákladové riešenie, ktoré počíta s prerobením horného stupňa rakety na obývateľný modul. Najprv je nutné potvrdiť, či je tento koncept využiteľný pre akýkoľvek raketový nosič. Do plánov potrebujú zakomponovať raketu SLS, ktorú NASA projektuje ako svoju najsilnejšiu raketu schopnú priletieť k Mesiacu a napokon s ňou počíta sa aj pri dobytí Marsu.