Umelá inteligencia v zdravotníctve – je to len marketing alebo reálna pomoc pre pacienta?

16.11.2023 20:36

Umelá inteligencia sa už vo veľkom využíva aj v našom zdravotníctve. Aký má prínos pre pa-cienta a v akej oblasti medicíny ju vieme vlastne použiť? Odborníci z oblasti zdravotníctva debatovali na Zdravotníckej konferencii televízie ta3.

Umelá inteligencia mení röntgen hrudníka na lepší diagnostický nástroj
Foto: Metropolitná univerzita v Osake (ilu)

Riaditeľ AGEL Clinic Jakub Rybár uviedol, že potrebu nejakých spôsobom implementovať inovácie, umelú inteligenciu a digitalizáciu pocítili už dávnejšie a preto založili samostatnú platformu, ktorá sa špecificky zaoberá touto oblasťou.

Rádiológia ako jedna z oblastí medicíny je vďačná na využitie umelej inteligencie.

„Jednou z ďalších oblastí je aj využitie virtuálnej reality a to hlavne v operačných odborov ako sú kardiológia alebo kardiochirurgia. To už sú veci, ktoré máme kompletne zabehnuté a samozrejme snažíme sa virtuálnu realitu dostať aj do iných odborností, napríklad do rehabilitácie,“ povedal.

Riešení je na trhu podľa neho kvantum a je veľmi ťažké sa v nich zorientovať a posúdiť tak ich kvalitu. „Vo všetkých týchto oblastiach sa snažíme zdravotníkom pomáhať, nenahrádzať ich a aby technológia pomáhala zlepšiť ich výkon. Umelá inteligencia nie je unavená, môže pracovať 24/7. Na rozdiel od nás môže pracovať neustále, takže to je obrovská výhoda oproti nášmu ľudskému faktoru, ktorý sa unaví a tam je potom priestor na chybovosť. Je to taká dobrá barlička k tomu, aby tých omylov bolo čo najmenej,“ povedal. 

AI verzus všeobecní lekári

Presadiť umelú inteligenciu v zdravotníctve sa darí spoločnosti Powerful medical. Ako prvú veľkú tému si vybrali kardiológiu a dôvod je podľa CEO firmy Martina Hermana jednoduchý.

„Napriek tomu, že EKG je zariadenie, ktoré tu máme sto rokov, možno aj troška viac, tak v konečnom dôsledku tá interpretácia sa v podstate nezmenila. Interpretácia tých 12 čiar na tom papieri alebo na obrazovke je niečo, čo vyžaduje naozaj dlhoročné skúsenosti a tréning,“ povedal.

Nedá sa podľa neho očakávať, že všeobecní lekári a takisto záchranári, budú vedieť vyhodnocovať výsledky rovnako dobre ako kardiológovia.

Tvrdí, že umelá inteligencia dokáže pacienta zdiagnostikovať na takej úrovni, ako 10 percent kardiológov s 25-ročnými skúsenosťami, a zároveň lekárov ten softvér pomôže rozhodnúť sa, čo s tým pacientom spraviť ďalej.

„Keďže všeobecní lekári to nevedia diagnostikovať, tak máme veľký problém. To v praxi znamená, že každý tretí pacient, ktorého posielame ku kardiológovi, nie je kardiologický pacient. To je jeden z dôvodov, prečo sa ku kardiológovi čaká tri mesiace. Lebo fakt, že každý tretí, ktorý tam sedí v tej čakárni vôbec nemusí byť,“ myslí si. Dodáva, že napriek tomu, že infarkt je dnes veľmi liečiteľné ochorenie, tak jeden z dvoch infarktov sa buď nediagnostikuje správne alebo diagnostikujeme ho správne až veľmi neskoro. Umelá inteligencia je podľa neho v diagnostike na úrovni top kardiológov.

Prodekanka pre spoluprácu so zdravotníckymi zariadeniami Slovenskej zdravotníckej univerzity. Zuzana Čižmáriková vníma umelú inteligenciu ako pomoc pri vzdelávaní, ale nie nahradenie komunikácie. Kým napríklad v banke si vie predstaviť rôznych robotov, hologram, ktorý sprevádza klientov, na urgentnom príjme si to predstaviť nevie.

„Umelá inteligencia vám nikdy nenahradí tú emóciu. Predstavte si absolútne vystresovaného rodiča, ktorý prichádza s chorým dieťaťom, tak ten hologramov, ktorý vám štyrikrát povie, že vidí, že ste asi rozrušený, tak ten to asi dlho nevydrží. Tú emóciu sa tá umelá inteligencia asi tak rýchlo nenaučí,“ myslí si.

Naopak, pri edukácii má podľa nej neuveriteľný význam. Školia pomocou nej zdravotníckych pracovníkov ako komunikovať s rôznym typom pacientov, ako im podávať informácie.

Rasistický softvér

Podľa zdravotníckeho analytika Martina Smatanu kvalita riešenia, ktoré prináša umelá inteligencia závisí od toho, aké kvalitné sú dáta. Uviedol jeden príklad z Ameriky. „Softvér, ktorý bol používaný na urgentných príjmoch na triáž sa stal rasistickým, diskriminoval Afroameričanov,“ uviedol.

Stalo sa tak preto, že softvér sa učil na dátach z nemocníc, kde sa Afroameričania nedostávali.

Druhým problémom môže byť, že tam kde sa používa umelá inteligencia ako pomocník pri rozhodovaní, klesá úroveň kvalitných zdravotníkov, pretože sa na ňu spoliehajú.

Analytik si myslí, že najbližšie 2-3 roky umelá inteligencia, tak ako ju dnes poznáme, bude primárne nástroj, ktorý napomáha pri rozhodovaní a potrvá ešte pár rokov, kým sa stane samostatným autonómnym systémom.

Vo videu sa dozviete, kto bude zodpovedný za rozhodovanie AI a ako zbiera dáta.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok