Ženy si nechávajú zmraziť vajíčka. Odborníci reagujú, či je to luxus alebo prevencia

Záloha, ktorá existuje

Predseda sekcie asistovanej reprodukcie SGPS Peter Harbulák na úvod konferencie uviedol, že bývalým ministrom zdravotníctva sú podpísané nové klinické „guidelines“, ktoré hovoria o celkovej liečbe neplodnosti, kde sú zarámcované niektoré okruhy a medzi nimi aj vplyv kryokonzervácie, teda zmrazenie vajíčok.

„Každá žena na Slovensku, čo má 30 rokov, si môže merať ovariálnu rezervu, aby vedela, ako na tom je. Vieme dobre, že počet folikulov u ženy začína klesať a po tej tridsiatke začína klesať dosť rýchlo. Ľudia nevedia, že ovariálna rezerva začína klesať už po tridsiatke a nie po štyridsiatke,“ povedal.

Ďalej informoval, že sme ako jedna z mála krajín v Európe, ktorá začala skríningovo vyšetrovať ženy, ktoré plánujú alebo zvažujú tehotenstvo. Popri skríningu karcinómu prsníka a maternice máme teda dnes aj skríning ovariálnej rezervy.

„Takisto sa podarila prelomová vec a to pre onkologické pacientky, mladé ženy, ktoré majú karcinóm prsníka alebo lymfatické ochorenie mraziť vajíčka, aj keď nemajú v tomto čase partnera,“ dodal. Táto liečba je dnes mladým ženám preplácaná poisťovňou.

O svoju skúsenosť so zmrazením vajíčok sa podelila Dominika Fričová. Doktor Harbulák ju ako jej gynekológ informoval o takejto možnosti, apeloval na ňu ako na vedkyňu a ona súhlasila.

Všetko sa to odohralo ešte v roku 2020. „Vtedy mi to naozaj veľmi pomohlo a tiež by som chcela v tomto apelovať aj na bežných gynekológov, ktorí takýmto možno jednoduchým spôsobom vedia tú pacientku nasmerovať,“ povedala a dodala, že vajíčka zatiaľ nevyužila a ani nevie, či vôbec ich niekedy využije.

„Skôr je to taký ten pocit toho, že sú tam niekde, je tam nejaká záloha a že nemusím to teraz nejako akútne urgentne riešiť,“ povedala.

Stále nevylúčila možnosť mať deti aj prirodzenou cestou, ale s vekom by to už mohol byť stále väčší a väčší problém. „Krása na tom je, že mi to dáva vlastne slobodu a voľnosť ešte sa nad tým až tak urgentne nezamýšľať,“ opisuje svoje dôvody.

Rodičovstvo odkladáme

Klinická psychologička a hlavná odborníčka pre psychológiu ministerstva zdravotníctva Katarína Jandová pripomenula, že sa prudko zvýšil priemerný vek prvorodičiek. Kým v minulosti to bolo okolo 20-22 rokov, teraz je to 29-30 rokov.

„Žiaľ, k ženám je príroda trošku menej spravodlivá v porovnaní s mužmi, šanca na otehotnenie klesá, prípadne sa zvyšuje riziko rôznych problémov súvisiacich s tehotenstvom. Keď sa to už aj podarí, tak to dieťa si vyžaduje aj určitú energiu, takže toto je ďalší problém, s ktorým sa žena musí vysporiadať. Dieťa totiž očakáva od svojej matky a teda od svojich rodičov podobnú energiu ako má tá 22-ročná žena,“ povedala.

Podľa nej dnes, keď sa otvorili hranice a môžeme viac cestovať a študovať v zahraničí, sa zmenil životný štýl, ktorý nás núti tehotenstvo posúvať.

„Predtým sme žili podľa určitej schémy. Skončila stredná alebo vysoká škola, potom sa uzavrelo manželstvo, zohnal sa nejaký byt a prišlo dieťa,“ spomínala.

Tendenciu posúvať rodičovstvo však vníma aj u mužov. „Oni majú tiež podobnú motiváciu v tom posúvaní toho rodičovstva. Tiež chcú vidieť, vedieť, poznať a to dosť konzumuje čas. Navyše oni majú ten pocit, že u nich je plodnosť neobmedzená, takže tento problém nijako neriešia,“ konštatovala. Zabezpečenia biologickej poistky vo forme uskladnenia vajíčok do budúcnosti považujem v súčasnej dobe určite za legitímnu záležitosť.

Tehotná žena v politike

So svojou skúsenosťou s rodičovstvom a podmienkami aké dnes spoločnosť pre matky vytvára sa podelila aj poslankyňa NR SR Vladimíra Marcinková. O tom, že je tehotná, sa dozvedela 3 týždne pred parlamentnými voľbami, v ktorých sa rozhodla kandidovať.

„Bol to pre mňa šok a vtedy som si kládla otázku, že čo teraz, či ako tehotná žena budem môcť vykonávať mandát, či mi to bude umožnené skĺbiť s materstvom. Bála som sa tej situácie a začala som klásť parlamentnému organizačnému oddeleniu otázky, ktoré asi nikdy neboli položené a nevedeli mi na odpovedať, keď som sa ich pýtala, či budem môcť ísť na nejaký čas na materskú,“ opísala realitu z parlamentu.

V európskom parlamente je podľa nej úplne bežné, že žena ide počas svojho mandátu na pár mesiacov na materskú dovolenku. „Na Slovensku na mňa pozerali, že prečo chcem byť poslankyňou, keď teraz čakám dieťa a vlastne tie moje otázky iba šokovali. Mne práve moje materstvo a to moje životné obdobie odkrylo toľko tém, ktoré mali celospoločenský rozmer a toľko nových zákutí politiky mi to otvorilo, ktoré som ja nevedela navnímať bez tej prežitej skúsenosti. Akokoľvek dlho som robila rodinnú politiku, tak až tým materstvom, tou prežitou skúsenosťou som sa stala lepšou političkou v tej sfére, lebo som jej lepšie začal rozumieť,“ konštatovala.

Snaží sa byť priebojníčkou toho, aby aj na Slovensku mohli ísť poslankyne na materskú dovolenku. „Dnes je to právne nemožné, čiže ste nútená, ako keby pokračovať dennodenne v mandáte. Nemôžu vás ani len ospravedlniť z toho dôvodu, že sa staráte o dieťa alebo ste na pôrodnej sále, pretože vás nemá kto zastúpiť,“ povedala. Priznala, že v čase keď rodila svoje druhé dieťa, tak sa to politickí oponenti snažili využiť.

Je pre ňu dôležité, aby témy ako asistovaná reprodukcia v politike zaznievali. „Vnímam to ako niečo, čo je súčasťou modernej medicíny a mali by sme na to vytvárať adekvátne prostredie, podmienky aj legislatívne aj technické v rámci Slovenska,“ dodala.

Vo videu sa dozviete, prečo sa odborníci na ministerstve boja prijímať opatrenia a aká je situácia vo svete.