Bývalý policajný prezident bilancuje svoje pôsobenie. Na čo je Hamran hrdý a kde zlyhal?
Po troch rokoch vo funkcií bol Štefan Hamran odvolaný z postu policajného prezidenta. Pre web ta3 poskytol bilančný rozhovor o svojej práci v prospech policajného zboru.
Čo sa v článku dozviete?
- Koľko máme policajtov,
- ako by vyriešil migráciu,
- prečo nemajú policajti kvalitnú výstroj a výzbroj,
- z akého dôvodu nenosil uniformu,
- aké zaviedol zmeny pri prijímaní policajtov,
- či je represia vhodnejšia než prevencia.
Čo považujete za svoj najvýznamnejší úspech?
Najvýznamnejším úspechom je navýšenie dôvery verejnosti v policajný zbor. Políciu sme odpolitizovali. Policajný prezident mal prvýkrát voľnú ruku v rozhodovaní a túto právomoc preniesol aj na podriadených.
Aké sú aktuálne počty policajtov?
Pokiaľ nepočítame ochranku ústavných činiteľov, tak asi 19-tisíc. V realite sme mali naplnenosť na asi 17 500 príslušníkov, ktorými som ako policajný prezident disponoval.
Kto je Štefan Hamran?
Do policajného zboru nastúpil v roku 1999. Následne absolvoval Strednú odbornú školu PZ v Pezinku. Vysokoškolské štúdium na Akadémii PZ v Bratislave ukončil v roku 2005. Neskôr bol splnomocnencom pre štátne hranice s Poľskom a Maďarskom. Od roku 2009 dlhodobo pôsobil v Útvare osobitného určenia PZ. Ide o najelitnejšiu jednotku kukláčov, určenú na boj s terorizmom. V septembri 2021 stál na čele polície až do októbra 2023, keď ho z funkcie odvolal minister vnútra Šutaj Eštok.
Od roku 2020 platí uznesenie vlády o každoročnom znižovaní počtu policajtov. Akým spôsobom ste konali v tejto veci?
Bolo to veľmi nešťastné opatrenie, keďže máme málo policajtov. Na základe tohto uznesenia prichádzame ročne o 600 policajtov, čo je skutočne veľmi veľké číslo. Chýbajú takí, ktorí by mohli chrániť občanov na uliciach. Tvrdo sme zníženie počtu kritizovali a vláda k tomu kroku pristúpila na základe nesprávnej analýzy Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP). Samotní referenti ÚHP potvrdili, že analýza bola vytvorená na základe skreslených medzinárodných štatistík. Niekoľkokrát sme rokovali s ministrom vnútra aj s predsedom vlády. Nielen slovne, aj graficky sme to všetkým zainteresovaným vysvetlili, bohužiaľ, neúspešne.
Vzhľadom na stále platné uznesenie vlády sa každý rok zníži počet policajtov o vyše 600 a tí neraz chýbajú na slovenských uliciach.
Čím ste pomohli bežným policajtom na obvodných oddeleniach?
Prvé zlepšenie v oblasti materiálno-technického vybavenia policajti už pocítili. Výrazne sme v uplynulom roku posilnili vozový park. Nakúpili sa pre policajtov vozidlá typu SUV s novým dizajnom. Ten umožňuje lepšiu poznateľnosť polície, vozidlá sú kvalitnejšie a bezpečnejšie.
Verejnosť vás pozná aj pre boj proti dezinformáciám, čo sa vám v tejto sfére podarilo?
V tejto sfére som bol aktívny, plne som podporoval facebookovú stránku Hoaxy a podvody – Polícia SR. Veľkým problémom je ak máte v spoločnosti nezodpovedné politicky exponované osoby, ktoré sa snažia využiť vo svoj prospech dezinformačný priestor. Musíme si priznať, že politici môžu výrazne ovplyvniť verejnú mienku a aj v neprospech bezpečnosti jednotlivcov či skupín v tejto krajine.
Jednou z tém, ktorá rezonuje v spoločnosti, je nelegálna migrácia. Čo by ste považovali za efektívny spôsob ochrany štátnej hranice?
Migrácia je politický problém, s ktorým si politici nevedia dať rady. Policajné zbory opakovane zdôrazňovali, že zaviesť kontroly nič nerieši. Žiadna krajina, to sme videli aj pri snahe Česka, nie je schopná hermeticky uzavrieť hranice. Ani v jednej krajine Únie nechce politická garnitúra počúvať policajtov. Nasadiť dvojité oplotenie a postaviť policajtov na vnútorné hranice EÚ nie je udržateľné. Riešenie je politicky odstrániť príčinu migrácie v krajine jej pôvodu. Ak nie je na to vôľa, je potrebné hermeticky uzavrieť vonkajšie hranice. Tam je vhodnejšie zasielať peniaze, než platiť drahú vnútornú ochranu hraníc. Nelegálni migranti tu nemajú čo hľadať, a preto vonkajšiu hranicu treba ochrániť! Ak už sú migranti v schengenskom priestore, darmo budeme nalievať milióny eur do ochrany našej hranice.
Radoví policajti zvyknú kritizovať nedostatok výstrojných častí. Napriek 520 eurám ročne na zaobstaranie si obuvi či častí rovnošiat, sú sklady s výstrojou často bez potrebných súčastí. Čo ste s tým spravili?
Policajti majú nekvalitné oblečenie, ktoré bolo obstarávané ešte za bývalého vedenia Policajného zboru. Mrzelo ma to. Bol som kritizovaný, že som nenosil uniformu. Nenosil som ju, pretože sám som ju nemal. Padlo mi nefér vziať si z výstrojného skladu pracovnú uniformu. Mal som slávnostnú rovnošatu, ktorú som si kúpil. No uberať policajtom uniformy z pozície moci mi príde nefér. Budúci rok sme chceli nakúpiť nové kvalitné uniformy, no, bohužiaľ, sme to nestihli.
Preto ste organizovali tlačovky v bielej košeli podobne ako politici?
Určite by to prispelo k medializácii polície, kedy boli naše kroky a práca v prospech občanov viditeľnejšie. Veľakrát sme vyzdvihli pozitívne kroky; dostal som sa do sporu s ministrom vnútra, keďže nespravodlivo obvinil radového policajta pre jeho údajné zlyhanie. Tým, že sme sa ho i ďalších zastali, vyslali sme jasný signál, že vedenie za radovými policajtami stojí.
Tlačová konferencia prezidenta PZ Štefana Hamrana.
Žiadali ste sekciu ekonomiky MV SR o peniaze na uniformy a výstroj pre policajtov?
Áno, žiadal som niekoľkokrát, no opakovane tam nebola politická vôľa na takýto krok. Platí to vcelku pre 30 rokov existencie zboru na Slovensku. Nákup kvalitnej výstroje bol dlhodobo zanedbávaný jav.
Na čo ste sa najväčšmi zamerali vo svojej práci?
Špeciálne sme sa venovali ochrane novinárov spolu s Holandskom. Spolu s Investigatívnym centrom Jána Kuciaka sme riešili situáciu novinárov. Holanďania majú progresívny prístup a sú nám vzorom. Spúšťali sme tiež projekt na ochranu mládeže a na boj s extrémizmom a radikalizmom. Intenzívne sme rozvíjali spoluprácu so školami, mal to na starosti viceprezident Damián Imre. Je otázne, či a kto bude v projekte pokračovať.
Prečo ste zrušili výberové komisie pri výbere príslušníkov do riadiacich funkcií v zbore?
Pokiaľ funkcionár na príslušnom stupni riadenia nevie, komu má dať šancu v rámci tej organizačnej zložky, tak zrejme si nevykonáva zodpovedne svoje povinnosti. To je úloha nadriadeného, aby si vytipoval tých, čo majú predpoklady na riadenie vyššej zložky, než kde sa nachádzajú. Riešením nie je robiť teatrálne výberové konania, kde podľa našej analýzy aj tak vyhral vopred dohodnutý uchádzač. Ponechali sme jedine výber policajných pridelencov, čo boli za bývalej garnitúry trafiky pre vyslúžilých policajtov. Stávalo sa, že pridelenec nevedel ani jazyk krajiny, kde pôsobil a ani angličtinu.
Štefan Hamran na prijatí prezidentkou SR
Aká bola spolupráca združenia európskych špeciálnych jednotiek Atlas, ktorej ste bývalý prezident?
Spolupráca v Atlase je vynikajúca a máme familiárne vzťahy. Vysoko sme boli hodnotení aj v rámci Európskej únie, keďže spadáme pod jej policajnú agentúru Europol. Realizujeme množstvo spoločných výcvikov špeciálnych jednotiek. Tie sú vďaka tomu zladené v boji proti terorizmu. Od roku 2008 totiž môžu tzv. kukláči pôsobiť aj na území iného členského štátu ak o to krajina požiada.
Čo bolo dôvodom, že ste nezvolávali porady s krajskými riaditeľmi PZ?
Krajskí riaditelia mali moju dôveru, komunikoval som s nimi cez svoju kanceláriu. S každým z riaditeľov som komunikoval podľa potreby.
Často sa v Európe hovorí o prevencii namiesto represie. Aké sú možnosti prevencie kriminality?
Veľké, pretože okrem preventistov, ktorých je v okresoch približne 50, máme množstvo policajtov, ktorých stretnú na uliciach a ide o príslušníkov z obvodných oddelení. Som názoru, že tabuľky by sa mali zvýšiť päťnásobne, pokojne na 250 preventistov. Súhlasím, že prevencia je riešenie a budúcnosť. Z pohľadu polície je vždy jednoduchšia prevencia než použitie násilia.
Vykonali ste zmeny vo vzdelávacom systéme. Priblížili by ste ich?
Nový systém schválený v júni tohto roka je nastavený tak, že noví policajti môžu vstúpiť do zboru od 18 rokov namiesto bývalých 21. Tí sú následne poslaní v prvý možný termín do školy v Pezinku alebo v Košiciach. Po jej skončení musia byť prevelení najneskôr po roku na základný útvar, ktorý ich do školy poslal. To je pozitívna zmena v prospech vysielajúcich útvarov, ktoré sa ihneď posilnia. Doteraz bola bežná prax, že niekoľko rokov, ba aj desaťročie, „držali“ absolventov v Bratislavskom kraji.
Policajné školy prijímajú študentov len niekoľkokrát ročne. Nie je riziko, že mladý ozbrojený príslušník bude niekoľko mesiacov vo výkone na uliciach bez náležitého výcviku?
Ja sám som bol vo výkone služby rok, kým som sa dostal na školu a po mnohých rokoch som sa stal prezidentom Policajného zboru. Tento krok kritizujú práve služobne starší policajti, ktorí na tom boli rovnako ako ja. Dnes sa nemôžeme tváriť, že 18 až 20-roční mladíci sú neschopní a mali by sme ich zatratiť. Naopak, im by sa mali venovať starší kolegovia.
