Počet ľudí s vysokým krvným tlakom z roka na rok stúpa. Môže za to obezita, životný štýl a blahobyt v akom žijeme?

Vysoký krvný tlak je problém, ktorý trápi 1,5-1,6 milióna ľudí na Slovensku. Podľa viceprezidenta Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Petra Lipovského sa často stáva, že si pacient nechce priznať, že už má vyšší tlak a odvoláva sa na to, že si dal ráno kávu a podobne. Problém vidí aj v kvalite prístrojov, ktoré majú ľudia doma a je teda otázkou, koľko času je lekár ochotný pacientovi venovať, aby ho napríklad vyzval aj k tomu, nech si donesie svoj domáci tlakomer do ambulancie a problém s ním rieši.

Prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti Eva Goncalvesová sa v debate odvolala na dokument, ktorý publikovala pred pár týždňami Svetová zdravotnícka organizácia. „V tomto dokumente sa hovorí, že jeden z troch dospelých má hypertenziu. Viete si to predstaviť? To je obrovské množstvo ľudí, ktorých treba nejakým spôsobom diagnostikovať, liečiť a odsledovať, lebo tá hypertenzia je naveky, to sa nedá vyliečiť,“ povedala.

Na druhej strane sa v dokumente píše, že kontrola hypertenzie je investícia, ktorá má pomer za 1 € sa vráti 18 eur. „Vráti sa to preto, pretože neliečená hypertenzia vedie k cievnym mozgovým príhodám so srdcovým zlyhávaním, zlyhávaním obličiek a náklady na tieto choroby dramaticky rastú,“ uviedla. Apeluje, že merať tlak len pri preventívnych prehliadkach je veľmi málo. Tlak by mal merať každý špecialista pri každej možnej príležitosti.

Dvakrát meraj

O pacientovi s vysokým krvným tlakom začíname hovoriť po dvoch po sebe nezávislých meraniach u lekára. „Myslím si, že prístrojové vybavenie ambulancií prvého kontaktu, čiže nás všeobecných lekárov, by mohlo byť dostatočné na to, aby som s istotou vedel povedať, áno má vysoký krvný tlak, alebo nie a je to len epizodická záležitosť, ktorá je náhodná,“ myslí si Lipovský. Priznal, že pacienti si často myslia, že vyberú jedno balenie liekov a sú vyliečení, neuvedomujú si, že to je choroba, ktorá je navždy. 

„Prevalencia sa zvyšuje a je veľmi ťažko rozlíšiť, či to je na úkor zlepšenej diagnostiky. Ale častokrát my hovoríme, že je to do určitej miery paradoxom úspechu. Ľudia žijú dlhšie a čím žijú dlhšie, tak tým sa tá hypertenzia častejšie objaví, ale možno aj paradoxom úspechu ľudskej civilizácie ako takej,“ myslí si Goncalvesová. Dnešný blahobyt by sme podľa jej slov mali použiť na to, aby sme skutočne dosiahli stav, že vieme si spraviť denne hodinu pre svoje zdravie.

Odhadom až 1.6 milióna ľudí na Slovensku má problémy s vysokým tlakom. Presné dáta ale podľa prezidentky Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti Anny Vachulovej chýbajú. „Keď sme sa pozerali na tie čísla, spolu s analytikmi, tak sme videli, že ten hypertonik nie je stabilný v čase. Ak napríklad má zachytený vysoký krvný tlak v roku 2018, tak presne je tu ten fenomén, že lieči sa nejakú dobu a zrazu už s hypertenziou nie je vedený v žiadnej ambulancii,“ konštatovala. Jasne štruktúrované dáta o tom, koľko z nich prejde do komplikácií takisto nemáme.

Lipovský uviedol štatistiku, že menej ako 50 percent pacientov dosahuje ciele a spolupracuje s lekárom pri liečbe svojho vysokého krvného tlaku. Podľa neho je dôležité, aby pacienti boli regulovaní a nezaťažovali systém banalitami a všeobecní lekári mali väčší priestor na to, aby s pacientom mohli aktívnejšie pracovať a mohli tak predchádzať ďalším komplikáciám.

Vo videu sa dozviete, odkedy je relevantné z medicínskeho hľadiska meranie tlaku a ako motivovať ľudí, aby si tlak merali.