Sfingu v Egypte pravdepodobne nepostavili ľudia. Teória hovorí o zaujímavom pôvode
Pred viac ako 40 rokmi Farouk El-Baz, vesmírny vedec a geológ, známy svojimi terénnymi výskumami v púšťach po celom svete, teoretizoval, že veľkú úlohu pri formovaní Veľkej Sfingy v Gíze zohral vietor. A to predtým, ako starí Egypťania pridali detaily povrchu. Teraz nová štúdia ponúka dôkazy, ktoré naznačujú, že teória by mohla byť hodnoverná, píše portál CNN.
Tím vedcov z laboratória aplikovanej matematiky sa rozhodol zaoberať sa teóriou replikácie podmienok krajiny asi pred 4 500 rokmi, keď bola vápencová socha pravdepodobne postavená. Vykonali tiež testy, aby zistili, ako vietor manipuloval so skalnými útvarmi, približuje portál CNN.
Vyjadrenie vedca
"Naše zistenia ponúkajú možný príbeh o pôvode toho, ako môžu útvary podobné Sfinge pochádzať z erózie," uviedol v tlačovej správe hlavný autor štúdie Leif Ristroph. "Naše laboratórne experimenty ukázali, že prekvapivo podobné tvary Sfingy môžu v skutočnosti pochádzať z materiálov, ktoré sú erodované rýchlymi tokmi," dodal.
Pokus potvrdil teóriu
Na základe zloženia Veľkej Sfingy tím použil tvrdšie, neerodovateľné materiály, v nevýraznom mäkkom hlinenom kopci. Pri sledovaní prietoku z vodného tunela výskumníci zistili, že sa začala formovať do tvaru leva.
„Niektoré z prirodzených útvarov na púšti, vyzerajú tak veľmi ako sediaci lev alebo sediaca mačka, že ich niekedy prezývajú ako bahenné levy. Naše experimenty by mohli prispieť k pochopeniu toho, ako tieto útvary vznikajú,“ približuje autor teórie.
_jpg0a000002-65d3-c61b.jpg?v=112198)
Viac o pôvode Veľkej Sfingy
Veľká Sfinga podľa doterajších zistení mala byť vytesaná z jedného kusa vápenca, čo pri 20-metrovej soche vynára mnohé otázky.
Pôvodná teória, že vietor sformoval útvar do formácie Sfingy prirodzene, bola prvýkrát uvedená už v roku 1981 vo vedeckom článku.
Odporcovia teórie
Salima Ikram, významná univerzitná profesorka egyptológie na Americkej univerzite v Káhire, úplne spochybnila myšlienku, že Sfinga vznikla ako prirodzený útvar prírody.
„Keď bola Veľká Sfinga vytesaná, príroda zohrala úlohu v jej ďalšom formovaní, ale je nepravdepodobné, že by pôvodná formovaná vetrom, pretože tieto útvary na púšti sú väčšinou formované z bahna, nie vápenca. Navyše, existujú významné lomové a pracovné značky okolo Sfingy,“ povedala Ikram.
Ide o spoluprácu človeka s prírodou
„Nie je to také čierno-biele. Nikto nehovorí, že je to úplne ľudsky vyrezaná vec a nikto nehovorí, že to vzniklo len prírodne. Otázkou je, koľko prirodzene existovalo a potom sa ďalej upravovalo,“ hovorí vo svojej tlačovej správe Farouk El-Baz.
