Ficova vláda odvolala zo Súdnej rady Javorčíkovú a Bradáča. Podajú sťažnosť na Ústavný súd
Bývalí členovia Súdnej rady SR Katarína Javorčíková a Ľudovít Bradáč podajú voči spôsobu ich odvolania sťažnosť na Ústavný súd SR. Vláda rozhodla o ich odvolaní z funkcie členov Súdnej rady na štvrtkovom (2. 11.) rokovaní.
VIA IURIS upozorňuje, že včerajším odvolaním dvoch členiek a jedného člena Súdnej rady pred uplynutím ich funkčného obdobia naplnila vláda Roberta Fica obavy poslancov strany SMER-SD, ktorí vo februári 2021 vo svojom podaní na Ústavný súd argumentovali, že takýto krok je politizáciou justície a porušením ústavného práva na výkon funkcie.
Podanie sťažnosti
"V záujme ochrany nezávislosti súdnej rady ako ústavného orgánu sudcovskej legitimity a tým aj nezávislosti súdnej moci podáme voči spôsobu nášho odvolania sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky," uviedli vo svojom tlačovom vyhlásení. Rozhodnutia o odvolaní považujú za svojvoľné, ktoré im bránia vo výkone verejnej funkcie.
Nový členovia
Vláda vo štvrtok odvolala okrem Javorčíkovej a Bradáča z pozície členky Súdnej rady SR aj Evu Mišíkovú. Nahradia ich Ľudmila Joanidisová, Martin Bezák a Magdaléna Hromcová.
Súdna rada SR je ústavný orgán tvorený 18 členmi, vrátane predsedu a podpredsedu. Jedného člena volia sudcovia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR. Osem členov z radov sudcov volia sudcovia ostatných súdov. Po troch členoch dodávajú Národná rada SR, prezident SR a vláda SR.
Vyjadrenie Kaliňáka
"Ide o zásadnú zmenu ústavnej rovnováhy (disbalanciu) v rámci ústavného princípu deľby moci preukazujúcu zámer zmeniť súdnu radu z odborného orgánu na politický orgán, t. j. o politizáciu justície neakceptovateľnou ingerenciou výkonnej i zákonodarnej moci do chodu nezávislej súdnej moci (porušenie princípu deľby moci, ktorá je súčasťou nezmeniteľného materiálneho jadra ústavy)," uvádza o možnosti odvolať členov súdnej rady pred uplynutím ich funkčného obdobia v podaní na ÚS Robert Kaliňák.
Nerešpektovanie deľby moci
"Ide o porušenie princípu zákazu svojvôle k ústavným činiteľom, ktorí sú súčasťou ústavnej úpravy súdnej moci, čo preukazuje nerešpektovanie princípu deľby moci, a tým aj materiálneho jadra ústavy, ktoré nie je prípustné meniť ani ústavným zákonom," dodáva vo svojej argumentácii Kaliňák.
Vyjadrenie riaditeľky VIA IURIS
"Rovnako, ako poslanci strany SMER-SD, aj my považujeme za nesmierne dôležité, aby sa súdna rada nestala nástrojom politického súboja a aby politici nemenili jej zloženie len preto, že sa dostanú k moci. Práve súdna rada je ústavným orgánom sudcovskej legitimity, ktorý okrem iného prijíma stanovisko, či kandidát za sudcu spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, inak povedané - vpúšťa nových sudcov a sudkyne do justície," upozorňuje riaditeľka VIA IURIS Katarína Batková.
Moc vlády
Nová vláda a parlament vedia bez akýchkoľvek diskusií okamžite vymeniť až jednu tretinu členov súdnej rady (6 z 18), a tak výrazne ovplyvniť nielen to, kto sa stane či nestane sudcom, ale aj prípadné disciplinárne stíhania sudcov a dokonca aj to, či sa nejakému sudcovi pozastaví výkon funkcie.
"Podľa nás je preto dôležité, aby členovia a členky súdnej rady boli odvolávaní len z naozaj závažných dôvodov a nie preto, že nová vláda, parlament či prezident chcú do súdnej rady dosadiť svojich ľudí," dodáva Batková.
