Pôrod v Pásme Gazy: Ostreľovanie v blízkosti nemocnice, výpadky prúdu, preplnené sanitky

Pôrod uprostred ostreľovania

Hamas pri útoku 7. októbra v Izraeli zabil viac ako 1400 ľudí a vyše 200 ich odvliekol ako rukojemníkov. Izrael odpovedal bombardovaním Pásma Gazy, ktoré má podľa ministerstva zdravotníctva vedeného Hamasom vyše 7000 obetí.

"Bála som sa. Rodila som uprostred neustáleho ostreľovania," povedala Amadová.

Dvadsaťpäťročná novinárka Amadová sa riadila izraelským pokynom na vypratanie severu Pásma Gazy. Mesto opustila dva dni po začatí izraelských úderov a zamierila na juh oblasti. Vystrašená a v deviatom mesiaci tehotenstva poslala štvorročnú dcéru k príbuzným. Vzala si so sebou jediný kus oblečenia, škatuľu mlieka a malú tašku pre dcéru.

"Situácia bola ťažká," vysvetlila. "V noci sme nespali. Veľa sa ostreľovalo a my sme museli ísť na iné miesto. Tehotné ženy ako ja by mali chodiť na prechádzky, ale kvôli vojne nemôžeme chodiť von ani na jedlo," pokračovala.

Sanitky nemajú čas na tehotné ženy

Amadová v správach opakovane hovorila o výpadkoch elektriny aj internetu a o nedostatku vody. Okrem toho mala podľa svojich slov strach z pôrodu v takých ťažkých podmienkach.

V piatok 13. októbra začala Amadová rodiť. Pôvodne sa chystala do veľkej nemocnice Šífa v Gaze. Keď sa ale dozvedela, že je toto zariadenie preťažené, odišla do menšej nemocnice Avda v Nusajráte uprostred Pásma Gazy. Už len dostať sa tam bolo ťažké. V bolestiach a so začínajúcim pôrodom sa snažila nájsť niekoho, kto by ju odviezol. "Taxikári sa boja a sanitky nemajú čas na rodiacu ženu," vysvetlila. Hodiny pôrodu popísala ako ťažké a desivé.

"Budovu vedľa nemocnice intenzívne ostreľovali, zvuk bol taký hlasný, že som si myslela, že ostreľovanie zasiahlo aj samotnú nemocnicu. Stále prichádzali zranení ľudia. Počula som krik zo všetkých strán. Myslela som aj na svoju prvú dcéru. Mala som o ňu strach, pretože bola ďaleko odo mňa. A myslela som len na to, že chcem porodiť svoje dieťa, nech sa deje čokoľvek," povedala Amadová.

Vytúžený plač dieťaťa

V ten večer sa jej narodila dcéra, ktorú pomenovala Talia. "Jej plač znamenal, že sme všetci ešte nažive," spomína.

Bezprostredne po pôrode sa pre Amadovú nenašlo voľné nemocničné lôžko. Musela čakať v bolestiach, kým sa nakoniec jedna voľná posteľ našla a vtesnali ju do malej izby. "Mala som šťastie, že som ju mala, ostatné ženy ležali bezprostredne po pôrode na gaučoch a na podlahe na nemocničnej chodbe," hovorí.

Populačný fond OSN (UNFPA) odhaduje, že v Gaze žije asi 50-tisíc tehotných žien, z ktorých 5500 má termín pôrodu v nasledujúcich 30 dňoch. Nemocnice sú podľa fondu preťažené a dochádzajú lieky a základné zásoby.

Deň po pôrode poslala Amadová video, ako drží svoju dcérku v taxíku, zabalenú v bielej deke. Z nemocnice odišla za svojou rodinou.

"Kvôli problémom s elektrinou prestal fungovať výťah," hovorí Amadová. Zo štvrtého poschodia nemocnice tak musela s dcérou v náručí a v bolestiach po pôrode zísť po schodoch, aby sa dostala k východu. Keď vyšla z budovy, čakal ju ďalší problém – ako sa dostať na miesto, kde bývala.

"Hodinu sme zháňali taxi, ale žiadny z vodičov nebol ochotný nás odviezť. Kvôli neďalekému ostreľovaniu z toho rána sa báli. Nakoniec sme jedného našli, ale povedal si o vyššiu cenu a neodviezol nás až priamo k domu," hovorí Amadová.

Dcéra ako symbol nádeje

Pôrod v takých podmienkach si na žene vybral svoju daň. "Som psychicky vyčerpaná. Už nemám chuť čokoľvek robiť," priznáva. Ale dodáva, že malej Talii sa darí dobre. "Je zmesou mojich rysov, rysov svojej sestry a svojho otca... Keby nebolo vojny, chcela by som tú krásnu udalosť týždeň po pôrode osláviť. Pozvala by som všetkých členov svojej rodiny a usporiadala by som tradičnú oslavu," zasní sa Amadová.

Žena hovorí, že nevie aká budúcnosť čaká jej rodinu, ale je vďačná za nový prírastok. "Je mojou nádejou v tomto živote plnom vojny a smrti."