Čo oslabuje najzáhadnejšiu hviezdu? Jej správanie nedáva zmysel

Veľké otázniky

Hviezda KIC 8462852, nazývaná aj Tabbina, je od nás vzdialená úctyhodných 1500 svetelných rokov. Do povedomia širšej verejnosti sa prvýkrát dostala, keď astronómka Tabetha Boyajian poukázala na dáta, ktoré dokazovali, že hviezda v pravidelných intervaloch stráca žiarivosť.

To nikomu príliš nedávalo zmysel, pretože ak by popred ňu aj prechádzala planéta veľkosti Jupitera, pokles by bol na úrovni asi jedného percenta. Tu však namerali dvadsaťnásobne väčší pokles, čo by sa dalo vysvetliť extrémne nepravdepodobným rojom tisícok komét.

Odvtedy na hviezdu miera teleskopy profesionálnych vedcov aj amatérskych bádateľov. Druhá záhada pribudla, keď analýza historických záznamov ukázala, že Tabbina hviezda za posledných 100 rokov stratila 19 percent svojej svietivosti. Výsledky boli spochybnené, ale zrodila sa legenda – mnohým totiž okamžite napadlo pohodlné vysvetlenie oboch javov. Problémom bolo len jedno – pochádzalo zo sféry sci-fi.

Okolo hviezdy totiž môže existovať takzvaná Dysonova sféra, teoretická megaštruktúra, ktorá ju obklopuje, pre vzdialeného pozorovateľa zatieňuje a vysáva z hviezdy obrovské kvantá energie. Seriózni vedci však upozorňujú, že s takýmto vysvetlením treba pracovať až v prípade, že vylúčime všetky „obyčajné“. Mnoho mozgov v súčasnosti takéto spoločné vysvetlenie hľadá.

Tri percentá za štyri roky

Nové časti skladačky priniesli prispeli dvaja americkí astronómovia. Ben Montet a Joshua Simon urobili novú fotometrickú analýzu hviezdy. Poslúžili im na to fotografie vo vysokom rozlíšení z Keplerovho vesmírneho teleskopu, ktorý mal záhadný objekt v dohľade štyri roky.

Dáta z teleskopu ukázali slávne „pobliknutia“, ktoré zrejme zapríčiňuje záhadný objekt či objekty, ale aj predtým spochybnené zoslabovanie jasu hviezdy. Takýto typ hviezdy ale jednoducho nemôže zoslabovať, nedáva to zmysel. "Strávili sme dlhý čas tým, že sme sa presviedčali, že to jednoducho nie je pravda," priznal Montet.

Počas prvých 1000 dní pozorovania Keplerom svetelná žiarivosť poklesla o 0,34 percenta ročne, lenže ďalšie záznamy za 200 dní zase ukázali rapídny pokles o 2 percentá. Celkovo najzáhadnejšia hviezda stratila zo svojej svietivosti 3 percentá.

Could these readings of KIC8462852 aka #TabbysStar be the first sign of Alien megastructures in the cosmos? #Kepler pic.twitter.com/1GnTdJnY2N

— Bhaskar (@BhaskarMC) August 9, 2016

Ide o nevysvetliteľný úbytok. Tabbinu hviezdu porovnali s 500 ďalšími hviezdami v okolí. Žiadna z nich sa takto nesprávala. "To, čo ma najviac prekvapilo, bolo ako rýchlo a nelineárne k tomu javu došlo," povedal Montet.

Na slabnutie hviezdy už okrem Tabethy Boyajian upozornil aj Bradley Schaefer, keď skúmal staré fotografické platne za obdobie sto rokov. Na základe historických záznamov tvrdil, že hviezda stratila 19 percent zo svojej žiarivosti. Schaeferova práca vyvolala vedeckú prestrelku. Vyčítali mu, že nezohľadnil inú metodiku a meniacu sa optiku v teleskopoch za celé storočie.

#TabbysStar century light curve also shows big dip around 1900, & no IR excess https://t.co/pYyJd4Lya4 @AllPlanets pic.twitter.com/q23KnYodhK

— Trampoline Rocket (@TrampolinRocket) January 16, 2016

Hviezda plná prekvapení

Najnovšia argumentácia dvojice astronómov sa pre istotu zameriaval len na precízne dáta z Kepleru. Výsledky ukazujú ešte väčšie prekvapenie – hviezda sa oslabuje dvakrát rýchlejšie, ako ukázala kritizovaná Schaeferova práca. Montet zdôrazňuje, že to nemusí nevyhnutne znamenať rozpor.

Ak si dáme všetky vyskúmané dáta dokopy, tak vlastne zistíme, že KIC 8462852 je plná prekvapení. Z pozorovania vyplývajú tri rôzne módy zmeny jasnosti. Z pozorovania objaviteľky Tabethy Boyajian sa prišlo na náhle a výrazné zmeny, kde jasnosť klesla aj o 20 percent. Druhým módom je pozvoľné vyhasínanie počas desaťročí, ktoré zrejme objavil Schaefer a potvrdili Montet a Simon. Tretím typom, zároveň najnovšie pozorovaným, je stredne rýchle slabnutie zaznamenané za 200 dní.

Vysvetlením kombinácia faktorov?

Správanie hviezdy zostáva záhadné a nevysvetľuje ho zatiaľ žiadny známy jav. Ak opustíme teóriu o mimozemskej megaštruktúre, za najviac pravdepodobnú alternatívu sa považuje prelietavanie roja fragmentov kométy, takzvaný efekt skreslenej hviezdy alebo prítomnosť zvyškov rozbitej planéty.

Problém spočíva v tom, že jedna teória vysvetľuje dlhodobé stmievanie hviezdy, druhá zase krátkodobé blikanie, ale ani jedna príčina by nevysvetlila všetky zvláštnosti dokopy. Astronóm z Vanderbilt University Keivan Stassun pripomenul, že môže ísť o nezvyčajnú kombináciu rôznych faktorov.

K riešeniu sa astronómovia nedostanú bez možnosti lepšieho pohľadu. Objaviteľke Tabethe Boyajian sa podarilo pritiahnuť záujem širokej verejnosti a prostredníctvom crowdfundingovej kampani vyzvbierať dosť peňazí na prenájom observatória.

Teleskopy v súkromnej sieti Las Cumbres Observatory Global Telescope Network sa zamerali na KIC 8462852 počas obdobia jedného roka. Dvanásťmesačné pozorovanie by malo byť dostatočne dlhé na to, aby „prichytilo hviezdu pri čine“ a zvýšilo šancu, že odhalíme jej tajomstvá.