Musíme si vyškrtnúť polovicu čísiel, väčšina dediny je preč. Krvavý útok v ukrajinskej Hroze zarmútil obyvateľov
Na cintoríne neďaleko odľahlej ukrajinskej dediny Hroza obyvatelia odstránili krovinový podrast a upratali odpadky, aby uvoľnili miesto pre ďalšie hroby. Pracovali ticho. Bolo to niečo na odvedenie pozornosti od hrôzy, ktorá sa odohrala deň pred tým. Zatiaľ čo sa desiatky ľudí zišli v miestnej kaviarni pri jedle, aby si uctili vojaka, ktorý padol vo vojne proti Rusku, dopadla tam raketa a zabila najmenej 52 ľudí. Bol to jeden z najsmrteľnejších útokov počas dvadsaťmesačných bojov, ktorý zdevastoval malú, úzko prepojenú komunitu, píše agentúra Reuters.
Ostali mu tri vnúčatá
Najprv smútok, potom šok. Pribudli aj otázky, ako mohli Rusi vedieť o zhromaždení, ktoré sa podľa niektorých obyvateľov Hrozy stalo terčom zámerného útoku.
Medzi zabitými je aj tridsaťšesťročná Olya a jej manžel. Prežili tri deti. Jej otec Valerij na cintoríne pripravoval pohreb pre dcéru a zaťa, ktorých chcel pochovať vedľa seba v jednom hrobe.
„Bolo by lepšie, keby som zomrel ja. Bože, nemôžeš ma takto trestať. Nechať otca a vziať si deti!“ vzlykal 61-ročný muž. Zatiaľ čo si utieral slzy, vysvetľoval, že teraz musí vymyslieť, ako sa postará o svoje tri vnúčatá, ktorým je desať, 15 a 17 rokov.
Zobrali im rodičov
Neďaleko pripravovali traja bratia miesto, kde chcú pochovať svojich rodičov, ktorí boli zabití počas útoku. Jeden z nich začal kopať, zatiaľ čo druhý zbieral odhodené plastové fľaše.
„Stratili sme 18 ľudí z jednej ulice, kde bývali naši rodičia,“ povedal tretí z bratov, 41-ročný Jevhen.
Kedy budú môcť svojich rodičov pochovať, trojica nevedela. Telá matky aj otca zatiaľ hľadajú vyšetrovatelia z Charkova.
Presný útok
Úrady zatiaľ neidentifikovali všetky obete. Oblastný vyšetrovateľ Serhij Bolvinov povedal novinárom, že na identifikáciu niektorých obetí budú potrebné testy DNA, pretože ich pozostatky sú na nepoznanie.
„Mŕtvoly ležali na dvore a nikto ich nedokázal identifikovať,“ povedala 73-ročná Valentyna pri svojom dome, ktorý sa nachádza neďaleko miesta nešťastia.
Keď sa v deň tragédie zotmelo, otrasení záchranári prenášali telá uložené do bielych vriec na korbu pickupu. Jeden z miestnych mužov pokľakol, položil ruku na pozostatky niekoho blízkeho, než ich rovnako ako tie ostatné odniesli, a plakal. Oleksandr prezradil, že prišiel o matku, brata a švagrinu. „Niekto nás zradil. Útok bol presný, dopadlo to do kaviarne,“ povedal.
Na snímke záchranári, ktorí pomáhali po tragédii v ukrajinskej dedine Hroza.
Príznačný hrob
Záchranári nasledujúci deň pokračovali v prehľadávaní trosiek zničenej kaviarne i neďalekého obchodu a bagre odstraňovali trosky. Na nízkom stole - o niekoľko metrov ďalej - členovia záchranných zložiek aj miestni pokladali kvety a zapaľovali sviečky na pamiatku mŕtvych.
Na cintoríne medzitým vynikal jeden hrob. Čerstvo vykopaná hlina je pod jasne modrými a žltými kyticami, ktoré zodpovedajú farbám veľkej ukrajinskej vlajky, ktorá nad nimi veje vo vánku. Je to miesto posledného odpočinku Andrija, ukrajinského vojaka a vzdialeného príbuzného Valerija. Andrija zabili vo vojne už skôr, ale jeho rodina ho chcela pochovať v rodnej dedine.
Vo chvíli, keď sa jeho priatelia a príbuzní zišli a zasadli k oslave jeho života, dopadla strela. „Polovica dediny je preč, rodiny sú preč,“ vyhlásil Valerij, zatiaľ čo stál vedľa svojej ženy, ktorá plakala. „Stále míňali. Tentoraz sa trafili. Teraz budem musieť vyškrtať polovicu svojho telefónneho zoznamu,“ dodal.
Moskva popiera, že by pri svojej invázii cielila na civilistov, čo zopakovala v reakcii na útok v dedine Hroza. Pri bombardovaní, ktoré zasiahlo bytové domy a reštaurácie, elektrárne, mosty a obilné silá, však zahynuli tisíce ľudí.
