Šanca na život alebo zmluva s diablom? Kubánci chcú lepší život, Rusko im dalo ponuku, ktorá sa neodmieta
Cézar sa chcel dostať z Kuby. Ako barman, ktorý mal v Havane problémy vyžiť, sa minulý rok pokúsil na vratkej lodi doplávať do Miami, ale musel sa vrátiť, keď ho zadržala americká pobrežná stráž. Teraz sa pripravuje na druhý pokus o útek: priamy let do Moskvy. Cesarovu letenku zaplatili Rusi, ale aj tak má vysokú cenu - súčasťou dohody je, že Kubánec vstúpi do ruskej armády a bude bojovať na Ukrajine, uvádza Politico.
Chudoba, hlad a mladí muži
"Ak je to obeť, ktorú musím podstúpiť pre svoju rodinu, urobím to," povedal César, ktorý tento rok dovŕšil 19 rokov a ktorého skutočné meno bolo zmenené z obáv o jeho bezpečnosť. "Môžete byť jadrovým fyzikom a aj tak tu zomriete hladom. Za svoj súčasný plat si sotva môžem kúpiť základné veci, ako je toaletný papier alebo mlieko," dodal mladý muž. Dúfa, že mu bude umožnené pracovať v Rusku ako zdravotník.
Správy o kubánskych bojovníkoch na Ukrajine sa dostali na titulné stránky novín po celom svete začiatkom septembra, keď kubánska vláda oznámila zatknutie 17 ľudí podozrivých z členstva v skupine pašerákov ľudí, ktorí verbovali mladých mužov do ruskej armády. Toto oznámenie vyvolalo otázky o rozsahu spolupráce medzi oboma spojencami z čias studenej vojny a o tom, či podpora Kuby Moskve slabne.
Najlepšia šanca na... ?
Rozhovory s Kubáncami na Kube a v Rusku odhaľujú iný pohľad - pohľad mladých mužov, ktorí považujú vstup do ruskej armády za najlepšiu šancu na lepší život. Hoci sa zdá, že nie všetci vedeli, na čo sa upisujú.
Jeden z regrútov, štyridsiatnik z ruského mesta Tula, ktorý sa volá Pedro, povedal, že mu sľúbili prácu vodiča, ktorý bude prepravovať "robotníkov a stavebný materiál". Po príchode do Ruska však dostal zbraň a začal vojenský výcvik. "Podpísali sme zmluvu s diablom. A diabol nerozdáva cukríky," povedal Pedro.
Neutrálny postoj, no na strane Ruska
Hoci Havana oficiálne zaujala neutrálny postoj k ruskej agresii na Ukrajine, netajila sa tým, že je na strane Moskvy. Režim je od Ruska závislý, pokiaľ ide o lacné palivo a inú pomoc. Na rozdiel od Severnej Kórey však okrem diplomatickej lojality nemá čo ponúknuť na oplátku. Po zásahu proti náborovej sieti však kubánske ministerstvo zahraničných vecí prisľúbilo, že podnikne "rázne" kroky proti snahám zlákať Kubáncov na boj v ruskej armáde. "Kuba nie je súčasťou konfliktu na Ukrajine," uviedla vtedy kubánska diplomacia.
V novembri 2022 ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorý cudzincom bojujúcim v ruskej armáde udeľuje právo na urýchlené získanie občianstva. "Všetci dostaneme ruské občianstvo," napísal jeden z regrútov v textovej správe novinárom. V ten týždeň približne 15 vojakom, z ktorých niektorí boli v Rusku len niekoľko mesiacov, osobne odovzdal ruské pasy regionálny gubernátor.
Potrava pre delá, krv pre cudziu zem
Kvôli veľkým stratám na Ukrajine Rusko potrebuje najmä "potravu pre delá", povedal Pavel Luzin z Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA). Väčšina zahraničných regrútov podľa neho pochádza zo strednej Ázie, afrických krajín, Sýrie a Afganistanu. "Bez znalosti jazyka, miestneho terénu a náležitého výcviku pre moderné vedenie vojny ich rýchlo zabijú a skončia," povedal Luzin.
Väčšina Kubáncov, ktorí novinám porozprávali o svojich skúsenostiach, sa prvýkrát pridali k ruskej armáde koncom minulého roka, keď istá Jelena Šuvalová začala na sociálnych sieťach zverejňovať príspevky zamerané na Kubáncov, ktorí chceli odísť do zahraničia alebo ktorí už v Rusku boli. Šuvalová, ktorá sa na internete objavila pod fotografiou ženy v dlhej sukni pred autom ozdobeným kubánskou vlajkou a písmenom Z, ponúkala ročný kontrakt v ruskej armáde. Odmena pozostávala z jednorazového príspevku 195 000 rubľov a následného mesačného platu 204 000 rubľov.
Zo štyroch regrútov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v Rusku a podelili sa s redakciou o svoje príbehy, traja uviedli, že prišli z Kuby toto leto. Doma pracovali v pohostinstve, školstve a stavebníctve. Jeden z nich uviedol, že má skúsenosti z profesionálnej armády. Ďalší dvaja absolvovali dva roky štandardnej povinnej vojenskej služby.
Mali byť za frontovou líniou
Hoci Kubánci vedeli, že ich zamestná ruská armáda, boli ubezpečení, že budú pracovať ďaleko za frontovou líniou ako vodiči alebo stavební robotníci. "Kopať opevnenia alebo pomáhať pri obnove miest," povedala podráždene manželka jedného z regrútov.
Regrúti boli do Moskvy prepravení lietadlom z Varadera. Pri odlete nemali v pasoch pečiatku a pri vstupe do Ruska mali v dokladoch uvedený účel cesty "turistika". Po pristátí na letisku Šeremetievo nastúpili do autobusu a odviezli ich do "prázdnej školskej budovy" neďaleko Riazane, asi 200 km juhovýchodne od Moskvy, ako to opísal jeden z regrútov. Po zbežnej lekárskej prehliadke a byrokratických úkonoch niektorí zostali v miestnej vojenskej jednotke, ale väčšinu prevelili do 106. gardovej výsadkovej divízie so sídlom v Tule, ktorú ruské velenie nasadilo do najostrejších bojov na Ukrajine.
"Prišiel som dať svojim deťom lepší život, nie zabíjať," povedal Pedro z Tuly a rozplakal sa. "Nevystrelím ani jednu guľku," dodal. Nie všetci Kubánci však vstúpili do ruskej armády na základe falošných sľubov. Niekoľko Kubáncov povedalo, že sú stále na svojom rodnom ostrove, ale majú záujem narukovať. Ich dôvody boli najmä ekonomické, nie politické. "Je to spôsob, ako sa dostať z Kuby. Nikto nechce nikoho zabíjať. Ale sami nechceme zomrieť," povedal jeden z regrútov z Tuly.