Genocída alebo vojnový zločin? Odborníci sa nevedia zhodnúť, či exodus z Náhorného Karabachu nie je zločinom proti ľudskosti
Po tom, čo Azerbajdžan minulý týždeň po bleskovej vojenskej ofenzíve prevzal kontrolu nad Náhorným Karabachom, utekajú z regiónu desaťtisíce etnických Arménov. Bez ohľadu na nedostatok nezávislých správ o udalostiach na izolovanom území tento exodus podľa viacerých medzinárodných expertov spĺňa právnu definíciu vojnového zločinu deportácie alebo násilného presunu, alebo dokonca spĺňa podmienky zločinu proti ľudskosti, uviedla agentúra Reuters.
Strach z násilia a nátlakové prostredie
V zakladajúcich dokumentoch Medzinárodného trestného súdu (ICC) sa uvádza, že pokiaľ ide o násilné premiestnenie alebo deportáciu, pojem "násilný" sa neobmedzuje len na fyzickú silu, ale môže zahŕňať aj hrozbu násilia alebo nátlak, napríklad v dôsledku strachu z násilia, vyhrážok, zadržiavania, psychického útlaku alebo zneužívania moci, či používania takzvaného donucovacieho prostredia, uviedla agentúra Reuters.
V prípade Náhorného Karabachu bolo takéto "nátlakové prostredie" vytvorené ešte pred nedávnou ofenzívou, a to tým, že Azerbajdžan bránil dodávkam základných surovín, tvrdia Priya Pillaiová, odborníčka na medzinárodné právo, a Melanie O'Brienová, predsedníčka Medzinárodnej asociácie výskumníkov genocídy. Odvolávajú sa na skutočnosť, že územné zisky Azerbajdžanu po vojne v roku 2020 mu umožnili zablokovať prísun potravín, pohonných hmôt a liekov do horskej enklávy cez Lačinský koridor, ktorý je jedinou pozemnou spojnicou medzi Arménskom a Karabachom.
"Takže strach/obavy obyvateľstva - v dôsledku nátlakového prostredia vytvoreného niekoľkomesačnou blokádou a nedávnym ozbrojeným útokom - by naplnili skutkovú podstatu tohto trestného činu," povedal Pillai. Dodala, že ak by sa to považovalo za súčasť rozsiahleho útoku, išlo by o zločin proti ľudskosti.
Blokáda mala byť začiatkom
O'Brienová uviedla, že blokáda - ktorá bola podľa Baku nevyhnutná na zabránenie pašovaniu zbraní - bola v skutočnosti začiatkom genocídy, pretože sa uskutočnila s cieľom "zámerne navodiť životné podmienky zamerané na fyzické zničenie cieľovej skupiny".
Bývalý hlavný prokurátor ICC Luis Moreno Ocampo súhlasí s O'Brienom a tvrdí, že genocída si nevyžaduje masové zabíjanie. "Podľa mňa je to samozrejme genocída," povedal. K trestnému stíhaniu však nevedie rýchla cesta, pretože Arménsko ani Azerbajdžan sa k ICC nepripojili.
Lemkinov inštitút pre prevenciu genocídy 5. septembra - niekoľko dní pred azerbajdžanskou ofenzívou - varoval pred možnými hrozivými následkami azerbajdžanského vojenského útoku. "Takmer určite by to viedlo k násilnému vysídleniu Arménov z Arcechu (arménsky názov Náhorného Karabachu) a k rozsiahlemu páchaniu genocídnych zverstiev, ktoré by odrážali zverstvá spáchané počas druhej vojny v Náhornom Karabachu v roku 2020," uviedol think tank. "Ak by boli Arméni z Arcechu vysídlení... viedlo by to ku genocídnemu zničeniu národa, keďže Arméni z Arcechu by stratili svoju osobitnú identitu," dodal.
Baku to popiera
Baku popiera protiprávne konanie voči arménskym obyvateľom Karabachu. "Niekedy sa v medzinárodnej tlači... objavujú určité metafory, že dochádza k etnickým čistkám alebo že Azerbajdžan pácha genocídu... Na mieste sa neoverilo žiadne násilie voči miestnym civilistom," povedal v utorok novinárom Hikmet Hadžijev, poradca azerbajdžanského prezidenta.
Náhorný Karabach je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, ale doteraz ho obývali najmä etnickí Arméni. Enklávu s podporou Jerevanu a priľahlé územie obsadili arménski separatisti v krvavej vojne, ktorá sa skončila v roku 1994. Počas šesťtýždňových bojov s Arménskom v roku 2020 Azerbajdžan znovu získal okresy hraničiace s regiónom a časť Karabachu.
Exodus oživuje prízrak vojny medzi Arménmi a Azerbajdžancami z rokov 1988 - 1994, ktorá je súčasťou histórie etnického krviprelievania a vysídľovania, ktorá sa tiahne celé generácie, uviedla agentúra Reuters. Podľa knihy The Black Garden (Čierna záhrada) od regionálneho experta Thomasa de Waala bolo v bojoch zabitých približne 30 000 ľudí, zatiaľ čo približne 500 000 Azerbajdžancov bolo v tom istom období vyhnaných zo svojich domovov v Náhornom Karabachu a okolitých oblastiach, pričom približne 350 000 Arménov opustilo Azerbajdžan a 186 000 Azerbajdžancov opustilo Arménsko.