Vedci zistili, ako na ďalekom severe zahynuli posledné mamuty
Jedna z posledných známych skupín mamutov vymrela pre nedostatok pitnej vody. Myslia si to vedci, o ktorých zisteniach informoval spravodajský server BBC. Mamuty ako zvieratá doby ľadovej žili na odľahlom ostrove pri pobreží Aljašky.
Čelili iným nástrahám
Vedci ich zánik datujú do doby pred 5600 rokmi. Podľa nich viedlo otepľovania klímy k tomu, že jazerá boli plytšie, a mamuty tak nedokázali uhasiť smäd.
Väčšina mamutov v iných častiach sveta vyhynula ešte skôr - asi pred 10 500 rokmi. Vedci sa domnievajú, že k ich vyhubeniu prispeli klimatické zmeny a to, že vtedajší ľudia zvieratá lovili.
Skupina mamutov na Ostrove svätého Pavla v Beringovom mori sa však dokázala udržať ďalších asi 5 000 rokov. Štúdia vedcov naznačuje, že tieto zvieratá čelili inej hrozbe než ich príbuzní na pevnine. Ako sa po dobe ľadovej krajina oteplovala, zvyšovala sa hladina morí, čo zmenšilo plochu ostrova, na ktorom mamuty žili.
Problémy s vodou
Niektoré jazerá zmizli v oceáne a slaná voda pritiekla do zvyšných nádrží. Sladkovodných pitných zdrojov tak povážlivo ubudlo. Zvieracie obri museli zdieľať stále vzácnejšie napájadlá.
Ich nadužívanie ale spôsobilo ďalší problém. Vedúci autor štúdie Russell Graham z Pensylvánskej univerzity vysvetľuje: "Keď vyschli ostatné jazerá, zvieratá sa zhromažďovali pri napájadlách. Pobehovali okolo nich, čo ničilo vegetáciu, ako to vidíme aj v prípade dnešných slonov. Erodované usadeniny potom mohli znečisťovať vodné zdroje, čo stále viac zmenšoval zásoby pitnej vody. Mamuty prispievali k vlastnému zániku."
Graham je presvedčený, že zvieratá by veľmi rýchlo vyhynuli, keby vodu v napájadle nedopĺňal dážď a topiaci ľad. "Dnešné slony potrebujú 70 až 200 litrov vody denne. Predpokladáme, že mamuty robili to isté. Neprežili dlho, keď napájadlo vyschlo. Aj keď vyschlo len na mesiac, mohlo to byť pre mamuty fatálne," dodal.
Veľký prínos štúdie
Reakcia iných vedcov na štúdiu potvrdzuje jej prínos. "Vďaka tomuto článku predstavuje mamutia populácia z Ostrova svätého Pavla zrejme najlepšie popísaný a pochopený príklad vyhynutia v prehistórii," povedal švédsky evolučnej genetik Love Dalen. "Zo širšieho pohľadu štúdia zdôrazňuje, že malé populácie sú veľmi citlivé na zmeny prostredia," doplnil.
Podľa vedcov môže mať aj súčasná klimatická zmena podobný vplyv na malé ostrovy. Opäť hrozí stenčenie zásob pitnej vody, čo predstavuje riziko pre zvieratá aj ľudí.
