Kde je Arťom? Ruské rodiny prehľadávajú márnice, nevedia nájsť telá padlých vojakov
Písal sa 23. máj 2023, keď Nadežda žijúca v dedine Šipicino na severe Ruska prvýkrát počula zvesti o smrti jej 23-ročného zaťa Arťoma Ponomarjova. Padnúť mal v bojoch na susednej Ukrajine. Na druhý deň ráno sa správy o jeho smrti potvrdili.
Podľa informácií, ktoré jej poskytli na miestnom vojenskom registračnom a odvodovom úrade, bol Arťom zabitý 14. mája vo východoukrajinskom meste Bachmut, píše RFE/RL. Jeho blízki však stále nedostali jeho telo späť z frontu a nemohli ho pochovať.
Odkedy sa koncom mája dozvedeli o jeho smrti, Nadežda spolu s nevestou Polinou po jeho tele pátrajú a spoliehajú sa na rodinné a priateľské kontakty, ako aj na návštevy márnic po celej krajine, aby sa pokúsili zistiť, čo sa s mladým vojakom stalo.
"Mnohí ľudia z našej dediny dostali predvolanie, aby išli na Ukrajinu. Neboli sme jediné dievčatá a matky, ktoré niekoho odprevadili v deň, keď Arťoma odviezli," povedala Nadežda pre RFE/RL.
Nezvestný Arťom
Nadežda podľa vlastných slov zistila, že telo jej syna bolo prevezené z Bachmutu a pravdepodobne sa nachádza v jednej z troch veľkých márnic zriadených pre zosnulých vojakov v západnom Rusku a Ruskom kontrolovaných častiach východnej Ukrajiny.
Vďaka pomoci právnika sa tiež dozvedela, že Arťom je oficiálne vedený ako nezvestný, nie ako zosnulý, čo podľa právnika môže znamenať, že sa telo stratilo. Kým sa nepodarí Arťoma identifikovať, Nadežda a Polina ho nebudú môcť pochovať ani žiadať o finančné odškodnenie, ktoré Rusko poskytuje rodinám.
"To, čo robím, nerobím kvôli peniazom. Nie je to kvôli odškodneniu," povedala Nadežda. "Najdôležitejšie je pre mňa teraz nájsť Arťoma a vedieť, že niekde nehnije."
Hľadanie tela
Pátranie po Arťomovom tele je jedným z mnohých príkladov ruských vojakov alebo bojovníkov už Wagnerovej skupiny, ktorí boli zabití na Ukrajine, no ich telá neboli vrátené rodinám.
V iných prípadoch sa v dôsledku zdrvujúcich bojov na východe Ukrajiny stal z identifikácie náročný proces. To viedlo k obrovskému meškaniu pri poskytovaní finančného odškodnenia rodinám aj pri samotnom doručovaní tiel na pohreb.
Presný počet obetí vojny nie je známy, ale predstavitelia USA v auguste uviedli, že počet ruských vojenských obetí sa blíži k 300-tisíc, z čoho až 120-tisíc tvoria mŕtvi vojaci, zvyšní sú ranení. Tí istí americkí predstavitelia odhadujú, že za necelé dva roky bojov bolo zabitých takmer 70-tisíc ukrajinských vojakov a 100- až 120-tisíc ich bolo zranených.
Lákanie mužov do vojny
Tieto rastúce počty obetí viedli vojnovú mašinériu Kremľa k tomu, aby pokračovala v hľadaní nových regrútov. V septembri 2022 Rusko oznámilo čiastočnú mobilizáciu, čo v krajine vyvolalo paniku a vyústilo do úteku desaťtisícov občanov.
Odvtedy sa ruská vláda snažila nalákať mužov na vstup do armády výhodami a peňažnými bonusmi, ako aj rozsiahlym tlakom na vydávanie povolávacích rozkazov pre Rusov s vojenskými skúsenosťami z minulosti. Ruský prezident Vladimir Putin 4. augusta podpísal aj zákon, ktorým sa zvyšuje maximálny vek pre povinnú jednoročnú vojenskú službu mužov z 27 na 30 rokov, čo je krok, o ktorom sa predpokladá, že položí základy pre potenciálnu všeobecnú mobilizáciu v budúcnosti.
Arťom, podobne ako mnoho mladých mužov z jeho dediny, absolvoval povinnú vojenskú službu po skončení strednej školy a slúžil v ruskej armáde. Službu však predčasne ukončil a vrátil sa domov. Jeho otec rodinu opustil, keď bol ešte tínedžer, a vzťah s matkou tiež ochabol. Keď začal randiť s Polinou, Nadežda sa preňho stala druhou mamou.
V septembri 2022 dostal 23-ročný mladík výzvu, aby sa dostavil do miestneho regrutačného strediska, a okamžite ho poslali na východnú Ukrajinu. O jeho presných povinnostiach sa vie len málo. Polina a Nadežda hovoria, že Arťom väčšinou opisoval, že musel kopať zákopy namiesto toho, aby bol na frontovej línii v Bachmute.