Kiska nevymenoval ústavných sudcov, kandidáti nevylučujú sťažnosti
Spor o kreslá na ústavnom súde bude mať zrejme pokračovanie. Kandidáti, ktorých prezident odmietol, nevylučujú ďalšie sťažnosti na jeho rozhodnutie. V týchto dňoch ho dostávajú do rúk aj s konkrétnym odôvodnením.
Ponúkame vám celé stanovisko kandidátov na sudcov Ústavného súdu Evy Fulcovej a Juraja Sopoligu:
Stanovisko JUDr. Evy Fulcovej
„Ako dlhoročná sudkyňa som presvedčená, že každý predstaviteľ verejnej moci, bez ohľadu na to, ktorú z jej zložiek predstavuje, je povinný plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnutí Ústavného súdu, a to aj v prípade, ak ich splnenie nie je v súlade s jeho súkromným názorom na vec, o ktorej rozhoduje.
Musím bohužiaľ konštatovať, že pán prezident Andrej Kiska tento ústavný imperatív, ktorý zabraňuje svojvôli v konaní a rozhodovaní orgánov verejnej moci, dlhodobo nerešpektuje, keďže doposiaľ nesplnil svoju ústavnú povinnosť vymenovať za sudcov Ústavného súdu presne polovicu z kandidátov, ktorí mu boli na vymenovanie do tejto funkcie predložení Národnou radou Slovenskej republiky. Neurobil tak ani potom, ako túto jeho povinnosť viackrát konštatoval vo svojich rozhodnutiach samotný Ústavný súd, a tiež Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva.
Verejnosti sa tento spôsob rozhodovania pána prezidenta môže javiť ako správny, keďže sa v ňom odrážajú jeho postoje, ktoré zaujíma ako „bežný občan“. V skutočnosti však ide iba o svojvôľu a o hrubé a opakované porušovanie Ústavy a nerešpektovanie rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré vo všeobecnosti vedie iba k rozkladu demokratického štátu a jeho právnych inštitúcií.
Vzhľadom na rozhodnutie pána prezidenta zvažujem opätovné podanie ústavnej sťažnosti.“
Stanovisko JUDr. Juraja Sopoligu
„Vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré predchádzali rozhodnutiu prezidenta republiky o opätovnom nevymenovaní sudcov ústavného súdu z kandidátov zvolených národnou radou, je potrebné konštatovať, že prezident republiky preukazuje nerešpektovanie ústavných princípov deľby moci i zákazu svojvôle v činnosti štátnych orgánov, lebo nesplnil povinnosť uloženú rozhodnutiami ústavného súdu (II. ÚS 571/2014, PL ÚS 45/2015) vymenovať presne polovicu z kandidátov za sudcov ústavného súdu a súčasne porušil zákaz postupovať pri rozhodovaní podľa výkladu o vymenúvaní generálneho prokurátora, čo môžu občania vnímať aj ako signál na prípustnosť nerešpektovania záväzných rozhodnutí, ktoréhokoľvek štátneho orgánu a napomôcť tým aj k vzniku anarchie a totality.
Uvedený zásadný rozpor je oprávnený výlučne a záväzne vyriešiť len ústavný súd, preto v súčasnosti nemôžem vylúčiť opätovné podanie ústavnej sťažnosti.“
