Odkiaľ k nám prúdia migranti? Mnohí utekajú pre vojnu a na Slovensku zostať neplánujú
Ľudia opúšťajú svoje domovy a utekajú pred vojnami. Slovensko je pre migrantov považované za prestupnú stanicu do iných európskych štátov. Čo hovoria otvorené zdroje?
Je potrebné zdôrazniť, že migranti najčastejšie utekajú v súvislosti s vojnou v domovskej krajine. Trápi ich aj nedostatok sociálnych služieb, zlá ekologická situácia a podobné život ovplyvňujúce a ohrozujúce stavy.
Od roku 2010 po koniec júla tohto roka bolo zaznamenaných 5071 žiadostí o udelenie azylu. O azyl žiadalo najviac ľudí v roku 2012 (732 ľudí). Zo všetkých žiadostí bol vyhovený 381 migrantom a zamietli 1379 žiadostí (zvyšku žiadostí zastavili konanie).
Najviac žiadajú Turci
Najviac žiadostí o azyl v tomto roku do júla zaznamenal Policajný zbor SR od občanov Turecka (82 ľudí), nasledoval Bangladéš (59 ľudí) a Ukrajina (23 ľudí). Celkovo za rok 2023 bol azyl udelený jednému Nigérijčanovi a 11 Afgancom. Najviac negatívnych odpovedí zaznamenali občania Bangladéša (11 zamietnutí).
Odkiaľ prúdia migranti?
Podľa polície sa najčastejšie pokúšajú nelegálne prekročiť štátne hranice z dôvodu sekundárnej migrácie na trase zo západného Balkánu, najmä z Maďarska cez územie Slovenska. Ide najmä o občanov Sýrie, Turecka, Afganistanu.
Ich trasa smeruje cez Maďarsko, zväčša z územia Srbska, v menšej miere z územia Rumunska. Nakoniec putujú cez Slovensko do cieľových krajín. "Cudzinci u nás nežiadajú o azyl, odmietajú zostať na území Slovenska a snažia sa dostať do krajín Západnej Európy," potvrdila pre ta3 hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.
Vývoj sekundárnej tranzitnej migrácie (pozn. red. - keď migrant cestuje cez viacero krajín na ceste do cieľovej destinácie) v kontexte s celkovou nelegálnou migráciou, o ktorej informovalo Prezídium Policajného zboru SR, si môžete pozrieť na infografike vytvorenej grafickým tímom z portálu Pravda.
Do januára 2022 Európska Únia zrátala 446,7 miliónov obyvateľov, z toho 23,8 milióna boli občania z krajín mimo EÚ. Prisťahovalci pracujú väčšinou v odvetviach ako Ubytovacie a stravovacie služby, administratívne a podporné služby, práca v domácnosti a stavebníctvo. Najväčšie zastúpenie majú cudzinci konkrétne ako upratovači a pomocníci (11,4 percent), pracovníci v osobných službách (7,3 percent) a pracovníci v oblasti osobnej zdravotnej starostlivosti (5,5 percent).
Často ide o zamestnania, ktorým sa Európania vyhýbajú, to znamená, že tieto stavy dopĺňajú ľudia, ktorí prichádzajú spoza hraníc EÚ.
Kde ich žije najviac?
Podľa dát z roku 2022 žije najviac utečencov v Turecku (3,6 milióna), nasleduje Uganda (1,4 milióna) a Poľsko (1,2 milióna). Spravidla ide o nie viac ako päť percent celkovej populácie danej krajiny. Celkovo v EÚ žije 6,7 milióna utečencov, čo predstavuje 1,5 percent z celkového obyvateľstva Únie.
Do júla tohto roka bolo cudzincami na území Slovenskej republiky spáchaných 953 trestných činov rôzneho charakteru. Najviac objasnených činov spáchali Ukrajinci (274), nasledovali Česi (200), Maďari (90) a Poliaci (64). Najvyššiu kriminalitu podľa národnosti páchajú Slováci. Nasledujú občania okolitých štátov a Balkánu.
Naše územie neoprávnene prechádzajú najviac cez hranice, a to pešo s vlastným cestovným dokladom (180 ľudí), ďalších 56 ich prešlo rovnako po vlastných, no bez vlastného cestovného dokladu a na člne sa doplavilo sedem ľudí s dokladom.
Oddelenia hraničnej kontroly PZ Vyšné Nemecké (56 ľudí), Zboj (44 ľudí) a Podhoroď (44 ľudí) zachytili najviac nelegálne prechádzajúcich ľudí cez hranice.
Najviac neoprávnene prechádzajúcich bolo celkovo z Ukrajiny. Zo Sýrie boli zaznamenaní dvaja ľudia do júla tohto roka.
Prúd z Maďarska
Nelegálne na územie Slovenska vstupovali migranti najmä cez hranice s Maďarskom (pozn. red. - takmer 11-tisíc ľudí k nám prešlo cez našich južných susedov). Nasledovali prechody s Českom (17 ľudí), cez Rakúsko prišlo 15 ľudí. Nepodarilo sa identifikovať 12 prípadov nelegálneho prechodu cez hranice a siedmi migranti prišli cez poľsko-slovenskú hranicu.
Kam smerujú?
Najviac migrantov uviedlo, že ich cieľovou krajinou je Nemecko, za ním nasleduje Holandsko a trojicu najpopulárnejších destinácií uzatvára Taliansko.
Polícia koná
Tlačová agentúra SR tiež informovala, že polícia by už nemala vydávať potvrdenie o zotrvaní na území Slovenska každému cudzincovi. Dostávať by ho nemali najmä tí, ktorí cez Slovenskú republiku iba migrujú do iného štátu. Vyplýva to z novely zákona o pobyte cudzincov, ktorú v stredu 6. septembra schválila vláda. Reaguje tak na zvyšujúcu nelegálnu migráciu.
Ako reaguje polícia?
Nelegálna migrácia je podľa policajného prezídia na vzostupe, no aj napriek tomu polícia neeviduje narušenie verejného poriadku zo strany týchto cudzincov.
"Situáciu pozorne monitorujeme a podnikáme kroky aj na medzinárodnej úrovni, aby sme dostali tento problém do povedomia aj v Európskom spoločenstve, pretože iba spoločnými a systematickými riešeniami v rámci celej EÚ je možné problém v oblasti nelegálnej migrácie riešiť. Obyvateľov týchto prihraničných oblastí môžeme ubezpečiť, že cudzinci sú si vedomí faktu, že v prípade akéhokoľvek narušenia verejného poriadku, sa môžu nálady voči nim v krajine zmeniť a tým im môže byť zabránené v ich ceste do západnej Európy," vysvetľuje hovorkyňa Bárdyová pre ta3.
Utekajúci ľudia nepovažujú Slovensko za ich cieľovú krajinu, považujú ju iba za tranzit.
Polícia aj naďalej pokračuje vo zvýšenom výkone služby, a to na južnej hranici Slovenskej republiky, ale aj na celom území SR.
"Policajný zbor si aj napriek vysokým číslam poctivo plní svoje úlohy v oblasti lustrácie (aj v medzinárodných pátracích systémoch/evidenciách) a evidencie (vrátane odoberanie odtlačkov prstov) každého cudzinca, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky neoprávnene a v prípade, že by počas akejkoľvek časti tohto procesu došlo k prípadu, že by cudzinec predstavoval hrozbu pre vnútornú bezpečnosť Slovenskej republiky, sme pripravení v tejto veci konať," dodáva Bárdyová.
Väčšinu nemožno vyhostiť
Všetky osoby, ktoré nelegálne prekročili hranice, polícia preveruje vo vnútroštátnych a európskych informačných systémoch.
"Okrem nich využívame aj ďalšie mechanizmy, vďaka ktorým vieme spoľahlivo zistiť krajinu ich pôvodu. Väčšinu (96 percent) zachytených cudzincov tvoria štátni príslušníci Sýrie, ktorí sú v zmysle platnej európskej legislatívy nevyhostiteľní, pretože v ich domovskej krajine sú vojnové konflikty a nie je možné ich tam navrátiť," tvrdí Bárdyová.
V boji s nelegálnou migráciou policajné zložky prijímajú aj ďalšie kroky, napríklad prezident Policajného zboru Štefan Hamran a veliteľ Celoštátneho hlavného veliteľstva polície Maďarska János Balogh vo štvrtok 31. augusta podpísali doplnené znenie Dohody medzi Prezídiom PZ a Celoštátnym hlavným veliteľstvom polície Maďarska o vytvorení spoločných hliadok na území Maďarska v rámci spoločných operácií.
Za následok to má rozšírenie pôsobnosti spoločných hliadok oboch štátov na území Maďarska, čím sa podľa polície umožní zintenzívnenie a zefektívnenie spolupráce najmä v oblasti boja proti nelegálnej migrácii.
Trasy migrantov vedú cez Maďarsko zo západobalkánskej trasy a títo ľudia sa tak dostanú aj na územie Slovenska.