Odborník na závislosti: Zdroje získané z daní musia podporovať prevenciu. Inak má vyššie zdaňovanie len marginálny efekt
Je zvyšovanie spotrebných daní cesta ako odradiť fajčiara od fajčenia? Podľa najnovšej správy KPMG vedie vyššie zdaňovanie k prekvitaniu biznisu s falzifikátmi. Aký prístup volí Slovensko? A ako ho môže ovplyvniť súčasná diskusia o ďalšom zvyšovaní spotrebných daní?
Pomôže zvyšovanie daní?
Výročná štúdia KPMG z roku 2022 o nelegálnej spotrebe cigariet v EÚ, Spojenom kráľovstve, Nórsku, Švajčiarsku, Moldavsku a na Ukrajine odhaľuje, že v celej EÚ sa spotrebovalo 35,8 miliardy nelegálnych cigariet, čo spôsobilo stratu odhadovaných daňových príjmov vo výške 11,3 miliardy eur – o 8,5 % viac ako v roku 2021.
Rast nezákonného trhu v Únii bol vo veľkej miere čiastočne spôsobený pokračujúcim nárastom spotreby falzifikátov, ktorá dosiahla najvyššiu zaznamenanú úroveň. Správa takisto uvádza, že zločinecké organizácie sústreďujú svoje aktivity práve na členské štáty EÚ s vyšším zdanením a vyššími cenami, aby tak dosiahli väčšie zisky.
„Daňovú politiku treba nastaviť tak, aby užívatelia neboli nútení vydať sa naspäť na nekontrolovaný čierny trh a na druhej strane, aby zdroje získané výberom týchto daní boli vhodným spôsobom využité na efektívnu prevenciu. Inak má vyššie zdaňovanie len marginálny efekt na znižovanie celospoločenských škôd spôsobených užívaním tabaku a môže viesť k zvyšovaniu celkových škôd, kedy okrem škody zdravotnej bude užívateľ nútený znášať aj zvýšený zásah do svojej ekonomickej stability, navyše bez želaného efektu znižovania negatívnych ujm,“ myslí si expert na drogovú politiku Jakub Popík.
Trend odklonu od tvrdých reštrikcii a prohibície k pomoci v boji so závislosťou je evidentný vo viacerých krajinách. Veľká Británia, Nový Zéland a napríklad aj Švédsko prechod fajčiarov na nové výrobky bez dymu podporujú.
Tieto krajiny sa poučili z doterajších neúspešných pokusov riešiť problém fajčenia iba zákazmi a zvyšovaním daní. Vzdali sa idealistických predstáv o úplnej abstinencii a namiesto toho sa rozhodli fajčiarom ponúknuť únikovú cestu vo forme menej rizikovej alternatívy. Takýto prístup sa v daných krajinách premieta do klesajúcej miery fajčenia a tým aj k nižšiemu výskytu tohto rizikového faktoru v populácii.
Česká republika sa vydala cestou politiky harm reduction, to znamená, že prijíma legislatívu založenú na princípoch znižovania negatívnej ujmy. Vláda u našich západných susedov v apríli prijala nový Akčný plán na boj so závislosťami a jeho cieľom pre oblasť fajčenia je podporiť prechod fajčiarov na menej škodlivé alternatívy cigariet. Tomu chce vláda napomôcť aj nastavením daní a regulácie.
„Nehovoríme, že tu budeme mať spoločnosť bez závislostí, bez drog, bez tabaku a bez alkoholu. Hovoríme, že sa chceme zamerať na znižovanie rizika a prevenciu dopadov. Čo racionálne funguje, je koncept, ktorý označujeme anglickým výrazom harm reduction. A to nielen ako typ intervencie, ale ako politika, ako smer,“ hovorí národný protidrogrový koordinátor Jindřich Vobořil.
Slovensko má tiež svoj vlastný pohľad, ako problém riešiť. Vláda prijala koncom roka 2022 Národný akčný plán na kontrolu tabaku a súvisiacich výrobkov na roky 2023-2030. „Jasne pomenúva škodlivosť fajčenia, identifikuje mladistvých ako rizikovú skupinu hodnú vyššej ochrany, priznáva sa, aspoň formálne, k princípom znižovania negatívnych ujm, no podľa môjho názoru neprináša žiadne prevratné riešenia, ktoré by sa inšpirovali príkladmi dobrej praxe zo zahraničia,“ skonštatoval Popík.
Do podpory inovatívnych prístupov sa však slovenská vláda, zdá sa, veľmi nehrnie. Podľa Popíka posledných 10 rokov klesá financovanie pre harm organizácie, ktoré sa snažia poskytovať služby harm reduction a ich práca je limitovaná prevažne na západné Slovensko.
„Filozofia znižovania škôd harm reduction je na Slovensku stále vykladaná veľmi reštriktívne a jej princípy sa preto nevedia uplatňovať v širšom kontexte znižovania negatívnych ujm nielen tabaku, ale aj škôd spôsobených inými legálnymi látkami,“ dodal.
Sú e-cigarety zdravšie?
V Českej republike sa snažia znížiť záujem ľudí užívajúcich tabak tak, že zdravotne menej škodlivé alternatívy, ako napríklad vaporizéry, či žuvacie sáčky, sú zaťažené nižšou daňou, ako samotné cigarety. „Pri fajčení cigarety prichádza k horeniu pri teplote okolo 600 stupňov Celzia, pričom je zvýšené riziko uvoľnenia aj karcinogénnych látok do pľúc. Pri vaporizácii je teplota okolo 200 stupňov, preto je aj riziko uvoľňovania rakovinotvorných látok zásadne nižšie, ako pri klasických cigaretách,“ povedal Popík. Je však dôležité podotknúť, že roztoky, ktoré sú obsahom vaporizérov, môžu často obsahovať neželané prímesi, ktoré môžu mať osobitné vedľajšie následky na ľudský organizmus, dodal.
S teóriou, že elektronické cigarety sú „lepšou“ voľbou pre ľudí, ktorí sa jednoducho fajčenia vzdať nechcú, z časti súhlasí aj primár oddelenia pneumológie a ftizeológie Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy Ivan Solovič. „Ako pľúciar nemôžem povedať, že sú zdravšou alternatívou, pretože najlepšie je nefajčiť. Nie sú zdravšou alternatívou, ale sú menej rizikové. Vzhľadom na neprítomnosť dechtu je to menšie riziko, ale stále je to riziko,“ tvrdí lekár.
Podľa Popíka elektronické cigarety majú preukázateľne oveľa menšie škody na ľudský organizmus, ako klasické cigarety. „Sekundárna inhalácia je takisto oveľa škodlivejšia pri klasických cigaretách, ako pri ich elektronických alternatívach. Určite by som však nepoužíval pojem “zdravšie”, keďže ani elektronické cigarety a vaporizéry nie sú úplne bez rizika,“ súhlasí s lekárom.
Každá krajina volí svoj spôsob ako nastaviť systém znižovania negatívnych dopadov fajčenia na zdravie svojich obyvateľov. Vláda Spojeného kráľovstva napríklad prijala schému, v rámci ktorej miliónu fajčiarov rozdá zdarma elektronické cigarety, práve preto aby opustili tie klasické.
„Účinným riešením v zahraničí je pri väčšine látok ponuka menej škodlivej, no dostupnej alternatívy, ktorá má podobné účinky. Logiku preto plán, ktorý navrhla vláda v UK, má. Otázne však je nielen to, koľko fajčiarov cigariet prejde na elektronické cigarety, ale najmä to, koľko z nich sa ku klasickým cigaretám už nevráti, či už kvôli uvedomeniu si ich väčšej škodlivosti, nižšej dostupnosti alebo ich vyššej cene,“ myslí si Popík.
Do úvahy treba podľa neho brať aj to, aké dôsledky na iné oblasti života bude mať toto riešenie - napríklad ako environmentálne udržateľné sú elektronické alternatívy, ako atraktívne sú pre užívateľa a ako normalizované sú medzi mladými.
Zakázané ovocie najviac chutí
Nový Zéland pristúpil k úplnému zákazu predaja cigariet ľudom narodených po roku 2009. Popri tom však podporuje prechod súčasných fajčiarov na alternatívne produkty - práve z dôvodu znižovania zdravotných rizík v populácii.
Odborník na závislosti fanúšikom zákazov rozhodne nie je, pretože tieto majú podľa jeho slov často opačný efekt a lákajú na “zakázané ovocie”, pričom prinášajú viac škody, ako osohu.
„Navyše sa samotné užívanie akýchkoľvek látok nepovažuje za trestné, preto ak by niekto prišiel s návrhom zakázať užívanie cigariet, alkoholu, alebo akýchkoľvek iných látok, narazil by nielen na odpor spoločnosti, ale aj na mantinely nášho ústavného systému,“ tvrdí Popík.
Pri mladých je však iný prístup na mieste: „Zákaz predaja týchto látok mladistvým je určite na mieste, mal by byť však doplnený ďalšími politikami, ktorých cieľom je znižovanie dopytu mladých po týchto látkach - napríklad posilnením financovania neformálneho vzdelávania, či podporou vzdelávania a prevencie.“