Minimálna mzda alebo základný príjem? Alebo nič?

Všeobecne sa dá povedať, že každá ekonomicky vyspelá krajina určitým spôsobom legislatívne ovplyvňuje alebo priamo riadi mzdu a odmeňovanie. Čoraz častejšie sa objavujú v modernom svete dva prúdy, ktoré sú navzájom protichodné, no majú svoje ekonomické a spoločenské rácio. Prvým je prúd zastávajúci základný príjem pre každého, druhým je prúd zrušenia akejkoľvek minimálnej hranice zárobku.

Na Slovensku minimálna mzda

U nás je už od začiatku novodobej Slovenskej republiky od roku 1993 zavedená ako regulácia minimálnej výšky odmeny klasická celoštátna minimálna mzda. Jej výška sa pravidelne každoročne valorizuje, pričom túto kompetenciu má najmä vláda v prípade, ak sa nedohodnú Ministerstvo práce, odbory a zamestnávatelia.

Minimálna mzda u nás platná je rovnaká pre všetky odvetvia a regióny, aj keď určité stupňovanie tu je. V prípade niektorých pracovných pozícií, ktoré sú odstupňované podľa náročnosti práce, sa určuje špeciálnym koeficientom minimálna mzda pre danú pracovnú pozíciu, ktorá je vyššia ako všeobecná minimálna mzda.

Takúto mzdu však poberá menej pracovníkov a ide najmä o rôzne odborné pozície. Celkovo poberá minimálnu mzdu oficiálne len zopár percent zamestnaných, avšak od jej výšky sa odvíjajú aj ostatné mzdy - bežnou praxou je, že pre ľudí s nízkou kvalifikáciou sa uplatňuje mzda len o niečo vyššia ako je tá minimálna.

Žiadna minimálna mzda?

Opačným konceptom je zrušenie minimálnej mzdy. Tento postoj je typický pre liberálno-pravicový pohľad na ekonomiku, ktorý hovorí, že otázka ohľadom ceny práce je len na dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom a štát by sa do toho nemal starať. Zároveň takýto koncept hovorí o minimálnej mzde ako o príčine nezamestnanosti.

Takýto pohľad totiž vníma nezamestnanosť ako jav, ku ktorému dochádza vtedy, ak sa nenájde na trhu zamestnávateľ, ktorý by mohol zaplatiť nezamestnaného za to, čo vie. Pre nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou totiž vyššia mzda znamená nerentabilitu takéhoto zamestnávania.

Odbúraním tejto prekážky by sa umožnilo zamestnať ľudí s takmer žiadnou kvalifikáciou síce za nižšiu mzdu, ako je minimálna mzda, ale mali by prácu a neboli by odkázaní na sociálnu podporu. Aby mohlo toto riešenie fungovať, je treba pripomenúť, že by museli byť aj ostatné ekonomické a spoločenské faktory v ideálnom stave a dopyt po nezamestnaných by musel byť veľmi vysoký.

Koncept nepodmieneného základného príjmu

Zaujímavým pohľadom, ktorý má tiež určité ekonomické a spoločenské zdôvodnenie, je tzv. základný príjem. Tento koncept hovorí, že všetky štátne dávky by sa nahradili pevnou dávkou, na ktorú by mal občan nárok bez ohľadu na to, či pracuje, alebo nepracuje. Relevanciu by tak stratila minimálna mzda, pretože by nebola potrebná.

Naposledy sa o zavedenie minimálneho základného príjmu pokúsilo Švajčiarsko v referende na jar 2016, avšak bez úspechu. V určitej forme funguje takýto základný príjem v niektorých mestách v častiach sveta, prípadne fungoval takto v minulosti. Aktuálne ho ale nemá celoplošne zavedený žiaden štát, no je možné, že v budúcnosti sa to zmení.

Najväčším pozitívom by bolo, že ľudia by mohli pracovať viac na čiastočný pracovný úväzok a venovať sa aj dobrovoľníckej alebo hobby činnosti, ktorá by mohla byť prospešná pre celú spoločnosť. Štát by tiež ušetril na aparáte a zjednodušil by sa sociálny systém. Negatívom je však neistota ohľadom ekonomických dopadov na krajinu a tiež otázka ohľadom straty pracovných návykov.

Kde hľadať viac informácií

Ak chcete vedieť, čo sa deje v rámci miezd a odmeňovania u nás aj vo svete, čítajte ekonomické denníky, noviny alebo špecializované portály zamerané na ekonomické témy a mzdy - nájsť ich môžete prostredníctvom vyhľadávača Google. Druhou možnosťou je navštevovať pravidelne webový portál Podnikám.sk, ktorý sa orientuje na témy spojené s podnikaním, mzdami a ekonomikou a to tak u nás, ako aj v zahraničí.