Uplynulo päť rokov od krvavých útokov Andersa Breivika
Zabil 77 ľudí, no cíti sa nevinný. Nórsky pravicový extrémista Anders Breivik tvrdí, že to bola odplata za nórsky multi-kulturalizmus a imigračnú politiku krajiny. Dva brutálne útoky šokovali 22. júla 2011 celú Európu.
Smutné výročie
V celej krajine sa konajú omše a rozličné spomienkové udalosti. Nórska premiérka Erna Solbergová označila 22. júl 2011 za "veľmi smutný deň", ktorý otriasol celým národom. "Vždy je (to výročie) veľmi nepríjemné," zdôraznila ministerská predsedníčka pre spravodajskú stanicu NTB.
Solbergová sa zúčastní na kladení vencov a na omši v osloskej katedrále, kde budú prítomní i členovia nórskej kráľovskej rodiny, pozostalí obetí a členovia mládežníckej organizácie, ktorej letný tábor na ostrove Utöya sa stal terčom Breivikovho besnenia. Útočník tam zastrelil 69 ľudí.
Ešte predtým nechal vo vládnej štvrti metropoly vybuchnúť podomácky zostrojenú bombu, ktorá zabila osem osôb. Breivik útoky vykonal po niekoľkých mesiacoch starostlivých príprav.
Breivik sa mstil za prílev imigrantov
Na Utöyi malo letné stretnutie mládežnícke krídlo ľavicovej Strany práce. Podľa vlastných slov chcel Breivik potrestať túto stranu za to, že nezastavila multikulturalizmus a prílev moslimských imigrantov do Nórska. Breivik sa neskôr bez odporu vzdal polícii, mal pri sebe dve zbrane a veľké množstvo munície.
V apríli 2016 Breivik vyhral časť súdneho procesu. Zažaloval nórsku vládu za porušenie svojich ľudských práv, ku ktorému malo dôjsť jeho izolovaním od spoluväzňov, častými osobnými prehliadkami, skutočnosťou, že mu počas presunov medzi jeho tromi väzenskými celami často nasadzovali putá, a tým, že so svojím právnikom môže komunikovať len cez sklo.