Pri planéte Saturn môže existovať život, ktorý nepotrebuje vodu
Je to miesto s moriami a pevninou, hustou atmosférou aj s prijateľnou gravitáciou. Nie je však prispôsobené na život - teda aspoň nie taký, ako ho poznáme na Zemi. Vedci totiž zistili, že na Saturnovom mesiaci Titan by mohli existovať organizmy.
Jazerá a moria s ostrovmi
Najväčší Saturnov mesiac sa ukazuje ako jeden z najzaujímavejších útvarov v Slnečnej sústave.
Titan, zahalený mrakmi, ktoré skrývajú jeho povrch, je jedným z mála miest, kde sa zrejme nachádza voda v tekutej forme. Pravdepodobne sa však skrýva pod povrchom. Jedna z teórií vraví, že zmes vody a amoniaku tvorí samostatnú vrstvu morí, iné sa domnievajú, že v hlbinách mesiaca je skôr zmes vody, ľadu a hornín.
Tajomstvá Saturnu a jeho prirodzených satelitov dlhodobo odhaľuje misia sondy Cassini-Huygens. So zberom informácií odštartovala takmer pred 20 rokmi a na povrch mesiaca dokonca poslala sondu, ktorá vytvorila niekoľko snímok. Povrch Titanu nie je nudný. Jazerá aj moria tekutých uhľovodíkov striedajú „kontinenty“ či ostrovy.
Titán je v istom zmysle podobný Zemi. Existujú na ňom zrážky a jav, ktorý s nimi súvisí – erózia krajiny. Na Titáne však nejde o vodný dážď, ale o uhľovodíky.
Organizmy na báze kyanovodíka
Mimozemský život hľadáme najmä tak, že sa sústreďujeme na prítomnosť tekutej vody a prijateľných teplôt. Možno sa však nepozeráme správnym smerom a organizmy na iných telesách vyžadujú úplne iné podmienky.
Čo ak sú možné formy života aj bez vody? Túto otázku si položili vedci z americkej Cornellovej University a zacielili na Titan. Saturnov mesiac s metánovo-dusíkovou atmsférou nie je obývateľný podľa pozemských štandardov, ale môžu existovať rôzne formy života, ktorým tieto podmienky vyhovujú.
Ako kľúčový sa ukazuje kyanovodík. Na Zemi ho poznáme ako silný jed, účinkoval v nejednom kriminálnom príbehu. Táto molekula je však veľmi univerzálna, môžeme sa na ňu pozrieť ako na reťazec pozostávajúci z atómov vodíka, uhlíka a dusíka. Táto „svätá trojica“ môže byť základom aminokyselín a nukleových kyselín, ktoré sa považujú za kľúčové pre život na Zemi.
O kyanovodíku na Titane vieme z misie Cassini-Huygens. Vzniká ako následok reakcie, keď slnečný svit preniká do atmosféry. Vo veľkom množstve sa nachádza predovšetkým v oblasti južného pólu mesiaca.
Život aj vo veľkom chlade
Počítačové simulácie ukázali, ako môže byť kyanovodík základným kameňom k vytvoreniu života. Pri reakcii s inými molekulami vytvára dlhé reťazce polymérov. Jeden z polymérov, polyimín, môže poslúžiť ako katalyzátor života. Tieto zlúčeniny zrejme dokážu rozvíjať živé formy aj pri veľmi chladných teplotách, ktoré panujú na Titane.
"Polyimin môže existovať v rôznych formách a môže dosiahnuť pozoruhodné veci, a to najmä v podmienkach Titanu," povedal Martin Rahm, jeden zo spoluautorov štúdie.
Aby sme pochopili možnosti ranného planetárneho života, musíme sa zbaviť predstavy o modro-zelenej životodarnej planéte. "Zvykli sme si na naše vlastné podmienky na Zemi. Naše vedecké skúsenosti sa rodia pri izbovej teplote a v stálych klimatických podmienkach. Titán to je úplne iná šelma," vyjadril sa Rahm.
Tento výskum je len jedným z krokov k pochopeniu prebiotickej chémie, teda toho zázračného obdobia, ktoré tesne predchádzalo zrodu života.
Je, alebo môže vzniknúť na Titane život? Odpoveď môže poskytnúť až nová sonda, ktorá zostúpi na povrch mesiaca. Tentoraz by sa mohla zamerať na hľadanie polymérov, napríklad aj polyimínu.
