Na inváziu Británie v Iraku nebol dostatočný dôvod, tvrdia britskí vyšetrovatelia
Britská vyšetrovacia komisia zverejnila správu o účasti Británie vo vojne v Iraku. Výsledok sedemročnej práce obsahuje vyše dva a pol milióna slov. Výbor, ktorý na správe pracoval, vypočul aj bývalého premiéra Tonyho Blaira.
Neboli vyčerpané mierové možnosti
Británia sa pri vstupe do vojny v Iraku v roku 2003 spoliehala na chybné spravodajské informácie, pričom plánovanie konfliktu bolo "úplne neprimerané" a neboli pred ním využité všetky možnosti mierového riešenia. Vyplýva to zo zverejnenej záverečnej správy vyšetrovania britskej účasti na Spojenými štátmi vedenom vojenskom zásahu v Iraku.
"Spojené kráľovstvo sa rozhodlo pridať k invázii do Iraku pred tým, ako boli vyčerpané mierové možnosti odzbrojenia. Vojenský zásah nebol v tom čase jedinou poslednou možnosťou," uviedol vedúci sedem rokov trvajúceho vyšetrovania John Chilcot. Vtedajšia britská vláda premiéra Tonyho Blaira predstavila argumenty o hrozbe zbraní režimu Saddáma Husajna s "istotou, ktorá nebola odôvodnená", zdôraznil Chilcot. Obyvatelia Iraku podľa neho "veľmi trpeli" v dôsledku vojenskej intervencie, ktorá "sa vážne nevydarila", citovala ho agentúra AP.
Invázia aktivovala teroristov
Okrem nedostatočného plánovania samotnej vojny i obdobia po nej museli byť podľa Chilcota vopred zrejmé riziká: britskí činitelia mali vedieť, že v Iraku hrozia vnútorné konflikty, zvýšenie aktivity teroristov z al-Káidy i možnosť všeobecnej nestability krajiny. Chilcot počas dlhého procesu oficiálneho vyšetrovania vypočul 150 svedkov a preskúmal 150.000 dokumentov.
Jeho závery sú úderom pre Blaira, ktorý americkému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi osem mesiacov pred vojenským zásahom v Iraku z marca 2003 povedal, že ho podporí za každých okolností, a to bez toho, aby túto záležitosť konzultoval so svojimi kolegami vo vláde. Blair podľa správy išiel do vojny po boku hlavného spojenca Británie, len aby zistil, že Spojené kráľovstvo je vylúčené z väčšiny dôležitých rozhodnutí o vojenských operáciách i povojnového plánovania. Precenil tak britský vplyv na Američanov.
Chilcot však dnes zdôraznil, že nebude vynášať verdikt v otázke toho, či bol vojenský zásah v Iraku legálny. Správa neobsahuje ani posúdenie toho, či Blair a jeho vláda úmyselne zavádzali verejnosť a parlament ohľadom situácie v Iraku.
T. Blair: Beriem plnú zodpovednosť za chyby
Britský expremiér Tony Blair v reakcii na zverejnenie kritickej správy povedal, že na seba berie všetku zodpovednosť za chyby, ktoré sa pred zapojením krajiny do konfliktu stali. Uviedol však tiež, že sa o účasti vo vojne rozhodoval v dobrej viere a stále verí, že odstránenie irackého diktátora Saddáma Husajna bolo správna vec.
"Správa by mala ukončiť obvinenia z rokovania v zlej viere, zo lží či podvodu. Nech už ľudia s mojím rozhodnutím zapojiť sa do vojenské akcie proti Saddámovi Husajnovi súhlasia alebo nie, urobil som ho v dobrej viere, pretože som veril, že je to v najlepšom záujme krajiny, "uviedol bývalý ministerský predseda, ktorý zapojenie Británie do bojov v Iraku po boku USA v roku 2003 schválil.
Blair Však zároveň pripustil, že kritika týkajúca sa prípravy plánovania britskej účasti v irackej vojne stojí na reálnych základoch. "Beriem na seba plnú zodpovednosť za všetky chyby, bez akýchkoľvek výnimiek a výhovoriek," uviedol.