Kolumbijská vláda s povstalcami dohodla definitívny mier
Kolumbijská vláda a povstalci z Revolučných ozbrojených síl Kolumbie sa dohodli na definitívnom obojstrannom pokoji zbraní. Oznámili to obe strany v spoločnom vyhlásení.
Posledný deň vojny
Detaily mierovej dohody, o ktorej zástupcovia vlády a povstalcov konajú v Havane už tri a pol roka, budú oficiálne ohlásené vo štvrtok. "Dohodli sme sa na definitívnom zastavení bojov a vzájomného násilia," uvádza sa v dvojstrannom vyhlásení vlády a povstalcov. "Vo štvrtok 23. júna oznámime posledný deň vojny," napísal na svojom twitterovom účte jeden z vodcov FARC Carlos Antonio Lozada.
Oficiálneho oznámenia dohody sa vo štvrtok v Havane majú podľa denníka El País zúčastniť napríklad aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, kubánsky prezident Raúl Castro, venezuelský prezident Nicolás Maduro, čilská prezidentka Michelle Bacheletová, nórsky minister zahraničia Borge Brenda a zvláštni vyslanci USA a EÚ pre kolumbijský mierový proces Bernie Aronson a Eamon Gilmore.
Kolumbijský prezident Juan Manuel Santos je optimistickejší - oznámil, že verí v podpis dohody do 20. júla, kedy Kolumbia oslavuje Deň nezávislosti. Prezident tiež dúfa, že do tohto dátumu Ústavný súd schváli konania referenda, v ktorom majú Kolumbijčania mierovú dohodu potvrdiť.
Mierová dohoda má tri časti
Dohoda o definitívnom obojstrannom prímerí sa podľa kolumbijských médií skladá z troch častí. V prvej sú definované zóny, v ktorých sa nachádzajú jednotky FARC, aby mohlo byť kontrolované dodržiavanie prímeria. Druhým bodom je harmonogram odovzdávania zbraní, na ktorý majú podľa januárovej dohody dohliadať zástupcovia OSN a spoločenstva latinskoamerických a karibských štátov.
Tretí bod stanovuje bezpečnostné záruky pre povstalcov. Tými sa podľa španielskeho denníka El País rozumie okrem iného to, aby sa neopakovala situácia z 80. a 90. rokov, kedy paravojenské vládne jednotky systematicky likvidovali poslancov, senátorov, radkyňe aj radových členov strany Vlastenecký zväz, ktorú v roku 1985 založili práve guerilloví bojovníci.
Súčasťou dohody je aj záväzok bojovať proti kriminálnym organizáciám, ktoré sa označujú za nasledovníkov paramilitaristických skupín, a brániť trestným činom, ktoré by ohrozovali mierový proces.
Vojna si vyžiadala 220.000 obetí
Rozhovory o ukončení najdlhšej vojny v Latinskej Amerike, ktorá od roku 1964 stála život 220.000 ľudí a šesť miliónov obyvateľov prinútila opustiť domovy, začali v Havane v novembri 2012. Doteraz sa vyjednávači dohodli na pozemkovej reforme, všeobecne na zapojení niekdajších povstalcov do politiky a na spoločnej stratégii obmedzenia obchodu s drogami.
V decembri bola podpísaná dohoda o finančných kompenzáciách pre obyvateľov, ktorých poškodili útoky vládnych vojsk či povstalcov počas konfliktu. Vyjednávači sa dohodli aj na zvláštnych tribunáloch, ktoré budú súdiť bojovníkov FARC aj vládnych vojakov kvôli ich bojovej činnosti.
Vláda tiež v rámci budovania dôvery pri rozhovoroch omilostila zatiaľ tridsiatku členov FARC. Prví z nich, odsúdení za rebéliu a nelegálne držanie zbraní, boli prepustení v januári.
Podpis mierovej dohody očakávajú experti počas dvoch mesiacov. Kolumbijský prezident Juan Manuel Santos je optimistickejší. Oznámil, že verí v podpis dohody do 20. júla, kedy Kolumbia oslavuje Deň nezávislosti. Prezident tiež dúfa, že do tohto dátumu Ústavný súd schváli konania referenda, v ktorom majú Kolumbijčania mierovú dohodu potvrdiť.