Kiska zhodnotil stav republiky. Varoval pred konšpiráciami aj nenávisťou k Únii
Dôvera ľudí v štát spadla na nové historické minimá. Vyhlásil to v parlamente počas správy o stave republiky Andrej Kiska. Prezident varoval pred nenávisťou k Európskej únii, ktorá je podľa neho opakom vlastenectva, aj pred cudzou propagandou, ktorú by sme podľa neho mali brať vážnejšie. Spomenul aj Brexit či kauzu Bašternák.
Dominantný nie je nikto
Prezident Andrej Kiska po roku predniesol ďalšiu správu o stave republiky. Kiska v tohtoročnom prejave spomenul, že snaha o odtrhnutie Slovenska od Európskej únie je opakom vlastenectva. Varoval aj pred nárastom vplyvu konšpiračných teórií. Spomenul obavy z Brexitu, teda odchodu Britov z Únie, ku ktorému môže prísť po budúcotýždňovom referende.
Kiska sa venoval aj novej vláde a korupcii. Podľa neho je priskoro hodnotiť veci, ale výsledky sú správou o stave republiky, ktorú napísali občania. "V parlamentných voľbách nezískal žiaden politický prúd dominantnú prevahu, ani nezískal dominantnú prevahu žiaden program alebo myšlienka. Namiesto nich významne posilnila nedôvera k politike a k politikom. A možno až hnev vo viacerých podobách. Niekedy aj krajnosť a extrém," pripomenul prezident. Tému korupcie označil za najhorúcejšiu tému.
Kto zloží demokratickú vládu?
Kiska zdôraznil, že súčasná vláda by sa nemala spoliehať na to, že k nej dnes neexistuje reálna politická alternatíva. "Ale ani súčasná demokratická opozícia by sa nemala spoliehať na to, že ak vláda nebude úspešná, tak ju automaticky vymení. Takáto jednoduchá dvojčlenka dnes neplatí," povedal Kiska poslancom s tým, že dôvera ľudí v štát spadla na nové minimá a varoval, že ak bude tento trend pokračovať, ak ľudia nedostanú dôvod, aby obnovili svoju dôveru v štát a jeho inštitúcie, po budúcich voľbách môže byť problematické, ak nie nemožné, zostaviť vládu z demokratických politických strán.
Dodal však, že ako prezident sa drží zásady nevstupovať do sporov medzi vládou a opozíciou a nemá v úmysle vstupovať ani do sporov vo vnútri koalície. Tým je podľa Kisku dnes spor o koncesionárske poplatky. "Som však presvedčený, že aj v súvislosti s fenoménom, o ktorom hovorím, napríklad potrebujeme silné a nezávislé aj odvážne verejnoprávne médiá. A preto vás prosím, apelujem, aby sa nestali predmetom politického zápasu," povedal pred zákonodarcami prezident.
Miliónom v kufríkoch neverí
"Asi niet osoby, ktorá by uverila príbehu, že niekto v kufríkoch priniesol 12 miliónov eur v hotovosti. Napriek tomu do dnešného dňa nemáme zmysluplnú odpoveď. Koľko občanov si podľa vás myslí, že orgány činné v trestnom konaní a daňové orgány nepodliehajú žiadnym tlakom — politickým ani iným, a sú absolútne nezávislé? A že sa na ich prácu dá spoľahnúť?" pýtal sa Kiska poslancov. Dodal, že netreba sa čudovať otázkam ľudí o nezávislosti polície a prokuratúry.
Hlava štátu skonštatovala, že len so závisťou pozeráme na Rumunsko, ktoré aktívne bojuje proti korupcii. V Rumunsku od posledných parlamentných volieb bolo obžalovaných, stíhaných a odsúdených viac ako 1 500 osôb - vrátane popredných politikov, za uplácanie sudcov bol odsúdený jeden z najbohatších podnikateľov v krajine a prokuratúra obvinila 77 lekárov z brania úplatkov.
EÚ nemá rozumnú alternatívu
Výnimočnou správou o stave republiky bude podľa Kisku nadchádzajúce predsedníctvo Slovenska v Rade Európskej únie.
"Predsedníctvo je správou o stave našej republiky preto, lebo členstvo v Európskej únii dáva našej republike najsilnejšie politické a ekonomické postavenie, aké mohlo Slovensko dosiahnuť. Vďaka členstvu v Únii a samozrejme aj v Aliancii sa môžeme cítiť relatívne bezpečne. Vďaka nemu sme v Európe dokázali prekonať historické animozity a aj náš región strednej Európy je stabilnou a bezpečnou časťou sveta," povedal na úvod prezident. Kiska zdôraznil, že naše členstvo v EÚ nemá žiadnu rozumnú alternatívu. "A predstavy a návrhy, že Slovensko by mohlo fungovať, a lepšie, aj mimo Európskej únie, sú opakom vlastenectva a sú hazardérske," zdôraznila hlava štátu s tým, že aj na Slovensku rastú nálady a podpora politických síl, ktoré chcú dosiahnuť rozpad architektúry mieru, spolupráce, spoločnej slobody a prosperity.
Kiska v prejave spomenul aj britské referendum o zotrvaní krajiny v EÚ. "Hovorím o tom preto, lebo dopustiť podobnú neistotu v ďalších krajinách, osobitne v našom regióne strednej Európy, by znamenalo vrátiť sem riziká a hrozby minulosti," podotkol.
Kiska považuje naše predsedníctvo v Rade Európskej únie za výnimočnú správu o stave Slovenskej republiky, pretože verí, že Slovensko preukáže schopnosť byť čestný, poctivý a úprimný sprostredkovateľ medzi krajinami a ich záujmami, v prospech celku. "Netlačme Slovensko do vyhrotených a konfrontačných postojov, ktoré by túto našu povinnosť oslabili," apeloval prezident.
Dodal, že považuje za chybu, že sme v domácej politike zabudli o EÚ povedať čokoľvek priaznivé. "Takzvaný diktát Bruselu je viac prázdny politický slogan než odraz reality," povedal a pripomenul, že podstatné rozhodnutia neprijímajú európski úradníci, ale my. Kiska takisto povedal, že podľa jeho informácií je Slovensko na predsedníctvo dobre pripravené.
