Lajčák v New Yorku povedal, že ako svoju zástupkyňu v OSN by nominoval ženu
Kandidát na post generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov Miroslav Lajčák by ako svoju zástupkyňu nominoval ženu. Povedal to počas debaty na pôde OSN s diplomatmi.
Ženy sa usilujú o mier
Lajčák počas svojho vystúpenia zdôraznil, že potrebujeme viac žien vo vedúcich pozíciách. Dodal, že polovicu vedúcich pozícií na jeho ministerstve zastávajú ženy. „Je to normálne, ženy tvoria polovicu populácie. Muži sa ukázali ako dobrí bojovníci vo vojnách, ale ženy sú podstatne lepšie v usilovaní sa o mier,“ dodal minister. Práve rodová rovnosť je jednou z hlavných tém v OSN, niektoré štáty očakávajú, že súčasného šéfa organizácie Pan Ki-muna by mala vystriedať žena.
Na začiatku híringu Lajčák predstavil svoju víziu. Venoval sa v nej najmä štyrom bodom. Prvým z nich bola prevencia konfliktov a vyjednávanie. Práve prevencia vojen je podľa neho kľúčová, pretože zachraňuje životy. Druhým bodom bol rozvoj. „Každý deň zomiera 16-tisíc detí od hladu alebo na liečiteľné choroby. Viac ako 60 miliónov ľudí je v pohybe, pretože muselo utiecť zo svojich domovov,“ povedal Lajčák.
Podľa ministra musí byť OSN lídrom v otázke ľudských práv a medzinárodného práva. Porušovanie ľudských práv je podľa Lajčáka prvým signálom nestability a je to takisto prvým krokom k odobratiu slobody a dôstojnosti ľudí. Prvý slovenský kandidát na post šéfa OSN sa venoval aj úlohe generálneho tajomníka.
Lajčák uviedol, že potrebujeme kompetentný a efektívny sekretariát. Moderné a efektívne OSN podľa neho znamená aj moderné a efektívne využívanie nových technológii. Takisto by malo byť viac otvorené médiám či tretiemu sektoru a regionálnym organizáciám. S tými by OSN malo spolupracovať oveľa viac, či už v otázke rozvoja, či boja proti radikalizácii mladých.
Jeden seriózny problém
Lajčák hovoril aj o terorizme a islamofóbii. Vo svojom prejave uviedol, že práve terorizmus je jedným z najväčších problémov dneška, pretože teroristi môžu zaútočiť kdekoľvek a kedykoľvek. V boji proti terorizmu je podľa neho najdôležitejšie vzdelávanie.
„Tí, ktorí si myslia, že nemajú do budúcnosti žiadnu nádej, žiadne šance, ľahšie podľahnú radikalizácii,“ skonštatoval Lajčák. Pripustil, že tento jav je novým fenoménom a všetci sa učia, ako sa s tým vysporiadať. O islamofóbii povedal, že je to podľa neho súčasť xenofóbie a diskriminácie na základe náboženstva.
„Žijem a vždy som žil v zaujímavých časoch,“ uviedol Lajčák s tým, že za posledných 25 rokov stredná Európa prešla „tektonickými“ zmenami. „Jedna éra sa skončila a nahradila ju úplne nová,“ povedal na margo zmeny režimu. Priznal, že niektoré zmeny išli hladko, iné boli priam až tragické. "To, že som bol súčasťou tohto procesu mi pomohlo rozumieť svetu omnoho viac. To je niečo, čo by som sa v knihách nikdy nedočítal,“ povedal Lajčák.
Priblížil pritom svoju prácu na západnom Balkáne – v Čiernej Hore či „križovatke moslimskej, katolíckej a ortodoxnej kultúry“ Bosne a Hercegovine. Do každej z týchto misií išiel podľa vlastných slov s otvorených srdcom a záujmom vypočuť si všetky strany a nájsť kompromis. „Takisto rozumiem, že v tomto komplikovanom svete máme jeden seriózny problém - nepočujeme sa, a ak sa aj počujeme, nepočúvame sa, a ak sa aj počúvame, nesnažíme sa navzájom si porozumieť,“ dodal Lajčák.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák (nom. Smer-SD) je 11 kandidátom na post generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Vláda jeho nomináciu jednohlasne odobrila 25. mája. Lajčák má takisto podporu prezidenta Andreja Kisku a predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS). Jeho kandidatúru pozitívne vníma aj väčšina opozície.
Tri kritéria
Súčasnému šéfovi tejto medzinárodnej organizácie Pan Ki-munovi vyprší mandát koncom tohto roka, meno jeho nástupcu by malo byť známe v októbri. Bezpečnostná rada OSN by sa podľa predbežných odhadov mala začať zaoberať voľbou v júni alebo v júli.
Jej členovia si budú vyberať z jednotlivých kandidátov dovtedy, kým nevzíde nominácia, ktorú pošlú Valnému zhromaždeniu OSN. Najviac zavážia hlasy stálych členov Rady, kompromis musia dosiahnuť najmä USA a Rusko. Funkčné obdobie generálneho tajomníka je päť rokov. Žiadna z krajín teraz otvorene nevyjadruje podporu jednotlivým kandidátom.
Pri výbere nástupcu Pan Ki-muna by sa mali brať do úvahy tri kritéria - kvalifikácia a skúsenosť, regionálna príslušnosť a rodová rovnosť. Slovensko patrí do východoeurópskej skupiny, ktorá zatiaľ ako jediná nemala svojho zástupcu na pozícii generálneho tajomníka.
Preto sa predpokladá, že nový generálny tajomník OSN bude pochádzať z regiónu východnej Európy. Nadchádzajúcu voľbu generálneho tajomníka v porovnaní s minulosťou sprevádzajú niektoré nové momenty. Patrí medzi ne aj vypočúvanie kandidátov zástupcami členských krajín.