Vojna nemá len ľudské obete, likviduje aj damaské ruže

Slávnosť ruží opäť po rokoch

"Damaská ruža hynie," uviedol jeden z pestovateľov. Vysvetlil, že v okolí jeho dediny Nabk sa plocha, na ktorej rástli damaské ruže, zmenšila o 50 percent. Ružové lupienky nemá ani kto zbierať, pretože kvôli bojom medzi vládnymi silami a povstalcami oblasť opustili už dávno celé rodiny, ktoré sa pestovaniu ruží venovali.

O takomto čase, keď sa obvykle začínalo so zberom okvetných lupienkov, sa v dedine Mrah konával sviatok ruží. Kvôli bojom občianskej vojny však anulovali viacero jeho ročníkov: prvý sa po dlhšej prestávke konal uplynulú nedeľu.

Pred vojnou do tejto časti Sýrie prichádzali obchodníci z Libanonu a nakupovali ružové lupienky vo veľkom, aby ich potom vyviezli do Európy, ale kým v roku 2010 pestovatelia zozbierali 80 ton lupienkov, tento rok - kvôli suchu a vojne - už len 20 ton.

Čítajte viac

V Damasku protestovali proti vojenskej blokáde, ľuďom chýbajú potraviny aj lieky

Neožije, kým vojna neskončí

Damaská ruža sa pestuje aj v Európe, kam sa dostala s križiakmi. Okrem Sýrie sa vo veľkom objavuje aj v Maroku, Iráne či Turecku, ale - ako hovoria pestovatelia - pravá damaská ruža rastie len v Damasku. V sýrskej metropole, po ktorej dostala meno, kedysi zdobila ulice a v záhradách jej boli celé záhony. Zníženie produkcie kvetov, s ktorým súvisí zanedbanie kvôli vojne, spôsobili, že z damaských ulíc mizne.

Dielne, kde sa destiloval olej, po vypuknutí vojny zavreli. Trhovníci v Damasku hovoria, že štvrť Dúmá "kedysi voňala po ružiach, teraz po pušnom prachu". Na trhu v starom meste kedysi fungovalo osem dielní, kde sa destiloval ružový olej, teraz sú dve. Abú Bilál, ktorý sa tomuto remeslu venoval pred vojnou, uviedol, že z troch ton ružových lupienkov sa vydestiloval asi kilogram esenciálneho oleja. Dnes je na celom trhu v ponuke denne najviac 250 gramov.

Esenciálny ružový olej sa využíva v kozmetickom priemysle i v liečiteľstve: pomáha pri infekciách a relaxácii. Ružová voda je na Blízkom východe obľúbeným nápojom, používa sa pri pečení a varení a veľmi často ju cítiť aj v mešitách. Pestovateľ z Mrahu, osemdesiatnik Amín Bítár, strávil celý život pestovaním ruží a zberom lupienkov. "Vzťah s ružou nie je len obchodný, ona je súčasťou našej rodiny," uviedol smutne. Podľa neho damaská ruža neožije, kým sa vojna neskončí.

Čítajte viac

Sýrske mierové rokovania viaznu, USA a Rusko vyzvali na ich záchranu