Smer stojí na Ficovi, jeho zdravie môže byť vážnym politickým problémom

Za chorobou vidí stres

Dodal, že zatiaľ čo politické konzekvencie tohto problému sú zatiaľ v rovine špekulácií, vznik zdravotných komplikácií sa dá pochopiť ľahko. „Premiér bol v posledných dňoch v obrovskom strese. A stres je tou najvážnejšou príčinou takýchto chorôb,“ poznamenal Hrabko.

„Každý, kto len pričuchol k politike, musí vedieť, že funkcia premiéra je obrovsky náročná. To sa nedá porovnať s poslancom v parlamente, tobôž s mimovládnym poslancom. Ale ani s koaličným, ani s ministrom, predsedom parlamentu, s prezidentom. Je to obrovská zodpovednosť,“ dodal.

Problémom by podľa Hrabka bolo, keby nemohol byť predsedom tejto vlády. "A myslím si, že nikto neželá predsedovi vlády Robertovi Ficovi, aby sa mu zo zdravotného hľadiska niečo stalo,“

Opozícia sa musí vyfiltrovať

Na nadchádzajúcej schôdzi parlamentu, kde sa bude hlasovať o Programovom vyhlásení vlády, však veľké turbulencie neočakáva. Pripomenul, že vláda na schválenie programu dokonca nepotrebuje absolútnu väčšinu 76 hlasov, ale len obyčajnú nadpolovičnú väčšinu zúčastnených poslancov. „Nemyslím si, že sa to nejako skomplikuje. Myslím si, že je všetko dohovorené. Koniec koncov, táto koalícia je čerstvou koalíciou, ešte stále v plnej sile,“ povedal. „Môžeme očakávať búrlivú debatu, vedenú zo strany mimovládnych strán. A myslím si, že útoky budú najviac smerovať na koaličné strany Sieť a Most. Očakávam, že vláda získa dôveru parlamentu,“ dodal.

Na otázku, prečo nazýva parlamentné strany, ktoré sa nestali súčasťou vládnej koalície mimovládnymi a nie opozičnými, Hrabko reagoval, že na začiatku volebného obdobia sa ešte nevie, ktorá strana bude skutočnou opozíciou. „V predchádzajúcom volebnom období sme videli, že sa ako opozícia začali správať až keď Smer dal návrh na odvolanie Jána Figeľa z postu podpredsedu parlamentu. Dovtedy paberkovali ostatky, ktoré im podhodil Smer,“ pripomenul Hrabko.

Vláda pod kontrolou parlamentu

Čo sa týka Programového vyhlásenia vlády, podľa Hrabka je kľúčové, že na základe jeho schválenia sa vláda ocitne pod kontrolou parlamentu, pod ktorou dnes nie je. „Dnes platí iný ústavný režim,“ upozornil.

Reagoval aj na diskusiu, ktorá sa okolo dokumentu spustila. „Záleží od toho, kto má aké očakávania od Programového vyhlásenia vlády. Samozrejme, že vládne strany sú s ním spokojné, možno aj nadšené, mimovládne strany ho budú kritizovať,“ povedal. „Ako každé vyhlásenie vlády, je to slohová práca, deklarácia toho, čo chce vláda robiť. Počkajme si na konkrétne návrhy zákonov,“ dodal Hrabko.

Krátko komentoval aj zverejnenie Koaličnej zmluvy. „Je to neskoro, ale predsa. Podľa mňa to urobili úmyselne spolu s Programovým vyhlásením vlády,“ uviedol.

Mediálne tlaky sa preceňujú

Najspokojnejší s postupom svojej strany pri zostavovaní vlády sú voliči strán Smer, Most-Híd, ĽS Naše Slovensko, SNS a SaS. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý mesiac po parlamentných voľbách (4.4.-7.4.) robila agentúra AKO na vzorke 1000 respondentov.

Na otázku, čo spôsobuje vysokú spokojnosť voličov Mosta s postupom svojej strany po voľbách, keď bola pod veľkým tlakom médií, Hrabko odpovedal, že mediálne tlaky sa preceňujú. „Sú spokojní, Most je súčasťou výkonnej moci, bude s ňou narábať a jeho voliči očakávajú, že im z toho niečo 'kvapne'. A vidíme v programovom vyhlásení, že by im niečo 'kvapnúť' malo,“ poznamenal. Spokojnosť voličov Smeru, ktorý získal pozíciu premiéra a najviac vládnych postov, sa podľa neho dala očakávať.

„Pri koaličnej SNS je to pochopiteľné, je vo vládnej koalícii a má v nej dosť dôležité slovo. Voliči Mariana Kotlebu sú spokojní s tým, aké zastúpenie v parlamente majú. Voliči SaS sú spokojní s tým, že strana nie je pri moci,“ komentoval Hrabko vysokú spokojnosť voličov týchto strán s tým, že v prípade SaS je to podľa neho paradoxné, keďže základnou úlohou strany vo voľbách je práve získať podiel na moci.

Procházka nenaplnil posolstvo

V ďalšej skupine strán je spokojnosť voličov o niečo nižšia, stále však prevyšuje spokojnosť nad nespokojnosťou. Je v nej Sme rodina Borisa Kollára, OĽaNO–NOVA a KDH. „Neviem sa úplne vcítiť do kože voliča Sme rodina. Spokojní sú s tým, že sa dostali do parlamentu. Zrejme im prekáža, kto sa tam dostal, ako sa tam dostal, aj to, že sa Boris Kollár nevie celkom účinne brániť napríklad vyjadreniam Mariana Kočnera,“ poznamenal Hrabko. Voliči OĽaNO-NOVA podľa neho možno čakali ešte lepší volebný výsledok. „Možno tiež očakávali, že budú súčasťou výkonnej moci,“ dodal.

Skutočnosť, že s postupom svojej strany po voľbách je viac voličov KDH spokojných ako nespokojných, ho prekvapila. „Po niekoľkých dňoch, podľa mňa síce neskoro, ale predsa, oznámil predseda KDH, že odstúpi z funkcie a bude snem, kde sa bude voliť nový. Možno toto považujú voliči KDH za pozitívum. Hoci podľa môjho názoru by to malo byť automatické,“ uviedol Hrabko.

Vyššiu nespokojnosť ako spokojnosť prieskum zaknihoval u SMK a Siete. „Čo sa týka SMK, nespokojnosť je daná volebnými výsledkami. Čo sa týka Siete, je to podľa mňa dané tým, že Radoslav Procházka vniesol do predvolebnej kampane až priveľké očakávania. A priveľké vyhranenie sa voči starým politikom, o tom, že chce vymeniť celú tú garnitúru. Napokon nevymenil nič, a to základné posolstvo nenaplnil,“ hodnotí Hrabko. „Stal sa obeťou samého seba a svojich vyjadrení,“ dodal s tým, že Sieť ešte bude mať šancu presvedčiť voličov o oprávnenosti svojho postupu tým, ako bude vo vláde pôsobiť.